9. kapitola

4. února 2012 v 9:50 | mimi |  Nevydarený plán
Ahojte, takže pridávam sľúbenú kapitolu a dúfam, že tentokrát mi môj návrat vydrží o čosi dlhšie. Mrkající Ale rozhodne mi pomôže, ak mi napíšete zopár komentárov. Neviem čo viac dodať :D . Užite si kapitolu... Rozpačitý

mimi
PS: Prosím na kolenách o komentáre.



Zobudil som sa okolo pol jedenástej, ale aj napriek tomu som sa cítil nesmierne unavený. Možno to bolo aj tým, že môj spánok bol prerušený bolestnými výkrikmi, ktoré vychádzali zo žalárov. Aspoň som to predpokladal. Vstal som z postele, odhodlaní zistiť čo sa to tam dole deje, aj keď matnú predstavu, prečo niekto kričí v tomto hrade som mal. Voldemorta možno znova niečo vytočilo a potreboval si vylepšiť náladu na nejakom nevinnom človeku. Obliekol som si župan prehodený cez kraj mojej postele a vyšiel von zo svojich komnát, lepšie povedané väzenia. Prešiel som niekoľko chodieb a až vtedy som si uvedomil, že toto je veľké bludisko. Ako sa tu môže niekto vyznať bez mapy? Prechádzal som sa už niekoľko minút a vtedy som úplne pochopil, že som sa stratený. Sadol som si do jedného z okien a rozhliadol sa po rozľahlom areály. Vlastne ani neviem, či som sa už niekedy pred tým pozeral na okolie tohto tajomného hradu. Exteriér bol oproti vnútrajšku úplne odlišný. Veľká záhrada s menším potôčikom a mnohými odpočívadlami. Hneď ako nájdem svoje izby a prezlečiem sa, rozhodne budem chcieť lepšie preskúmať tieto priestory. V tom ma vyrušil ďalší bolestný výkrik, no tentoraz oveľa bližšie. Potichu som sa priblížil ku dverám, z ktorých krik vychádzal. Boli pootvorené a tak mi nič nebránilo načúvať rozhovoru za dverami.

"Je nad slnko jasné, aké sú tvoje korene. Máš to z matkinej strany, čo ? Presne ako jej pošahaný bratranec. Vždy som vedel, že tá rodina je chorá. Nemá právo byť tak blízko Temného Pána. To ja musím byť ten najdôležitejší člen. Ale dosiahnem to..."
Chcel som vedieť kto tam bol a tak som pootvoril dvere trošku viac aby vznikol priestor na rozhliadnutie. Bol to ten parchant. Zaťal som zuby. Prebehol som očami celú miestnosť, až som si všimol aj postavu schúlenú pri nohách jeho mučiteľa.
"Tvoja rodina bude trpieť a nebudú za to obviňovať nikoho iného ako svojho Pána, ktorý potom zabije aj ich. Skvelý plán, čo myslíš ? Skončia presne ako rodičia Pottera. Neznášal som ich najmä jeho matku. Bola taká spravodlivá a vždy si myslela, že má pravdu. Presne taký jej aj ten jej syn. No Temný pán ho zabije, presne tak ako zabil ju. To boli najkrajšie momenty...." Nevydržal som to a vtrhol dnu. Všetko vo mne vrelo.
"Máte pravdu Pettigrew, mal som vás zabiť v ten deň keď som zistil, že ste potkanom môjho kamaráta."
"Ale aké prekvapenie, vie Temný Pán, že si tu? Možno má zvláštne odmení, keď mu donesiem tvoju mŕtvolu," zaškľabil sa a odkopol telo mladého Malfoya. Aspoň som si myslel, že to bol on.
"Tak to som si istý, že by ťa odmenil," pristupoval ku mne bližšie a mieril na mňa prútikom. "Zdochneš ako tvoja matka." V tú chvíľu sa vo mne niečo zlomilo. Celá miestnosť žiarila ostrým svetlom a moja energia sa sústredila na toho prašivca. Odhodilo ho na druhú stranu izby. Pohľad sa mi zahmlil a začal som nad sebou strácať kontrolu. Pettigrew začal horieť a jeho krik bol teraz oveľa horší ako ten keď mučil Malfoya.
"Moja matka nebola žiadna špina. Povedz to." Plamene ho obaľovali čoraz viac ale nehorel skutočne, bolo to niečo ako psychický plameň. Cítite bolesť, ale s vaším telom sa nič nedeje.
"Hovor," Zakričal som.
"Tvoja matka nebola špina."
"Tak je to dobre, ale v ničom ti to nepomôže." Jeho krik sa niekoľkokrát znásobil. Teraz už som naozaj nevedel, čo robím. Ale cítil som sa taký silný, plný moci.
"Harry !"



Voldemort nevstal ráno s obzvlášť dobrou náladou, ale keďže si spomenul na svoje včerajšie rozhodnutie začať ráno v žalároch so šálkou kávy a s pár muklami, jeho nálada sa zmiernila aspoň na bod mrazu. Obliekol si svoj obľúbený čierny habit a zišiel do podzemia. Tam si vyhliadol zopár už zdravím chatrnejším ľudí a vychutnal si začiatok rána. Ani sa nenazdal ako, a už bol pomaly čas obeda. To by sa už mohol objaviť aj jeho podarený syn. Rozhodol sa že radšej za ním zájde osobne a presvedčí sa, že nerobí nič nepovolené. No, namiesto ho aby našiel svojho syna v posteli alebo niekde v jeho komnatách, nikde nebol. Najprv sa nevedel rozhodnúť či byť nadmieru vytočený alebo hľadať nejaké logické riešenie, kde by mohol byť. Vyšiel teda na chodbu a poobzeral sa okolo.
"Kam by len mohol ísť ?"
"Išiel tým smerom," oznámil mu jeden z obrazov zavesených oproti izbe jeho syna. Kývol mu hlavou a vybral sa smerom , ktorý mu určil. Netrvalo dlho a na presné miesto polohy, jeho syna ho usmernil krik, vychádzajúci, z jednej z izieb jeho smrťožrútov. Teda, nebol si celkom istý, či tam Harry je, keďže krik nepatril jemu(myslím, že Harryho krik počul už viac ako raz :/) a tak sa rýchlim krokom presunul k chodbe. Tam zbadal svojho syna ako nakúka do niečích dverí. Už ho chcel okríknuť, že jeho smrťožrúti majú právo na súkromie, keď jeho syn rozrazil dvere a vošiel dnu. Pomaly sa približoval, keďže bol viac než zaujatý rozhovorom, ktorý viedol. Zdalo sa, že ho niečo vytočilo naozaj slušne. Veď nejaké gény predsa po ňom musí mať no nie? Stál vo dverách a až teraz si uvedomil ako zle mohol včerajšok dopadnúť. Prečo si neuvedomil Harryho city k matke skôr? Prešlo niekoľko minút a Harry úplne vybuchol. Jeho sila bola skutočne omračujúca. Počkal nech jej chvíľu nechá voľný priechod ale keď sa už zdalo, že nad tým všetkým stráca kontrolu pristúpil k nemu a opatrne ho chytil za plece. "Harry..."
Strhol som sa ale mučiť Pettigrewa som neprestal. Cítil som k nemu taký odpor.
"Ak ho zabiješ, nebudeš mať dôkaz na prepustenie Blacka," pokojne mi povedal Voldemort. Ešte chvíľu som spracovával jeho varovanie a nakoniec som vyčerpaný klesol na kolená.
"Nie si zranený?"
"Nemyslím si, ale som vyčerpaný a," z posledných síl som zdvihol ruku a ukázal na nehybnú postavu ležiacu neďaleko, potom som sa zrútil k zemi a snažil som sa pokojne dýchať. Voldemort sa pozrel smerom, ktorý mu naznačil a rozšírili sa mu zreničky.
"Čo sa tu dialo."
"Chcel ho zabiť, aby sa k tebe dostal bližšie." Voldmeort ma položil na zem prešiel k Pettigreovi a zaviazol ho. Aj keď to zjavne nebolo nutné. Potom zavolal jedného zo svojich smrťožrútov, ktorý sa zjavne boli na hrade a nakázal mu aby toho zradca odniesol do väzenia a tam ho strážil kým nepríde. Nakoniec prešiel k Malfoyovi a skontroloval jeho pulz.
"Ako je na tom?" Spýtal som sa.
"Žije ale potrebuje rýchlo pomoc. Sarah!"
"Zavolaj Severusa a premiestni pána Malfoya do voľných komnát."
"Nie!" Zvolal som chrapľavým hlasom. Voldemort sa na mňa na nechápavo pozrel.
"Je to moja chyba, chcem vedieť čo s ním je," zavrel som oči a snažil sa pokračovať v pokojnom dýchaní..
"Harry otvor oči, hneď!" Povedal trochu ostrejšie ako zjavne chcel.
"Nesmieš zaspať rozumieš hovor niečo, spievaj si, rob čokoľvek len nezaspi dobre? Sarah odveďte teda mladého Malfoya do spálni môjho syna," oznámil jej hneď ako sa objavila s odkazom od Severusa, že je už na ceste. Voldemort teda prišiel ku mne a kľakol si vedľa mňa.
"Aj ty máš taký pocit moci, keď niekoho mučíš?" Zvedavo si ma premeral a prikývol.
"Nevedel som, že je to až také opojné. Cítil som sa ako keby som lietal," nechápavo som sa snažil pokrútiť hlavou. Bože veď sa mi to páčilo. Chcel som aby trpel. Som skutočne ako Voldemort?
"Ak budeš chcieť svoju moc využívať, budeš sa ju musieť naučiť ovládať. Stačilo málo a zničilo by ťa to! Neopováž sa to robiť bez mojej prítomnosti. Rozumieš." Hovoril drsne a ja som nechápal z čoho je vytočený. Veď toto zo mňa chce no nie? Zdvihol ma z podlahy a preniesol do mojej izby. Pred tým ako ma položil na posteľ vedľa Malfoya mi niečo zašepkal a vtedy som pochopil aké to je, keď vám niekto z rodičov povie, že je na vás hrdý. Ale to nemení nič na veci, že Voldemort je vrah a nikdy v živote, ho nezačnem vnímať inak. Je to proste len nástroj ako sa zlepším a potom ho zabijem. Aby, aby som zlepšil tento svet. Nebudem ku nemu nič cítiť. No malé zrniečko pochybností sa práve v tejto chvíli zahniezdilo v mojom srdci. Ale bolo príliš malé na to, aby mohlo niečo zmeniť. Voldemort si sadol do kresla pred krbom a očakával príchod svojho smrťožrúta. Naozaj som nebol nadšený, že ma takto Snape uvidí. Zase bude mať tie jeho poznámky. Prešlo niekoľko minút kým prišiel v momente ako som ho uvidel sa mi zdvihol žalúdok.
"Postaraj sa o to aby boli obidvaja v poriadku," nariadil mu Voldemort ale nijako inak neprejavil záujem o situáciu odohrávajúcu sa za ním. Snape sa rozhodol ako prvého skontrolovať mňa. Nenamietal som, chcel som to mať už za sebou. Neskôr prešiel ku Dracovi pri ktorom sa zdržal oveľa dlhšie.
"Obidvaja sú stabilizovaný a do pár dní budú v poriadku. Aj keď mladému Malfoyovi bude trvať rekonvalescencia trochu dlhšie. Mal niekoľko vnútorných zranení a..."
"To ma nezaujíma, pokiaľ budú obidvaja v poriadku stačí mi to," zavrčal Voldemort a nalial si ďalší pohár vína.
"Pane vie to už Lucius?"
"Lucius? Nie nevie ale to môžeš hneď zariadiť, priveď sem Dracových rodičov. Budem s nimi musieť niečo prebrať."
"Lucius bude pravdepodobne ešte v práci hneď po neho zájdem." Temný Pán mu už viac neodpovedal, čo bolo signálom rýchlo splniť príkaz. Chcel som sa spýtať pár otázok ohľadne mojej moci, ale nemal som odvahu. Už som zaspával, keď sa prudko otvorili dvere a dnu vstúpil vždy dokonale upravený, hrdý Lucius Malfoy, ktorý vôbec nemal svoj obvyklý výraz "ste mi všetci ukradnutý". Za ním vstúpil slizoš. V tesnom závese som očakával Dracovu mamu, vždy som chcel vedieť ako môže vyzerať žena, ktorá vychovala niečo takéto. No nik iný už nevchádzala a Snape za sebou zatvoril dvere. Pozrel som sa aj na Voldemorta no aj on vyzeral byť mierne prekvapený ale fakt iba trošičku, nepostrehnuteľne.
"Čo sa stalo s mojim synom?"
"Pettigrew sa ho snažil zabiť ale je stabilizovaný. Bude v poriadku," odvetil mu Snape.
"V to dúfam, inak toho potkana zabijem!" Prešiel k Dracovi a odhrnul mu z tváre vlasy. Keď už bolo ticho príliš ťaživé a vo vzduchu visela nezodpovedaná otázka okolo Dracovej matky, ktorá zjavne netrápila iba mňa ale aj Temného Pána, z pre mňa nepochopiteľného dôvodu, ktorý som si dal neskôr za úlohu zistiť, keďže ma vždy fascinovali tajné rodinné tajomstvá. Dvere sa potichu pootvorili a dnu vošla...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Prečítal niekto 9. kapitolu ?

Ak áno, klik :) 100% (15)

Komentáře

1 Lilly Potter ml. Lilly Potter ml. | 4. února 2012 v 19:11 | Reagovat

jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D
Pokračovanie :-♥!♥♥♥♥♥♥♥♥3 som nadšena konečne sa Skus si tipnuť kto umudril:-♥ tak ti treba ty zakerna krisa čo maš čo mučiť draca dufam že tu krisu zije ešte aj Lucius :-D

2 neky neky | 4. února 2012 v 19:42 | Reagovat

zajímavý příbeh jsem zvědavej jak se to bude vyvíjet dál

3 em em | 4. února 2012 v 21:14 | Reagovat

pěkná kapitolka, ale mohla by být příště delší. Jinak pochybuji, že by tam přišla Narcisa. :-D

4 lady corten lady corten | Web | 4. února 2012 v 21:26 | Reagovat

Děkuji za další díl, líbí se mi, že Harry není tak světlí a dokonalí. Jen tak dál.

PS: jestli chceš upozorním na svém foru na tvé stránky a odkaz ve spřátelených stránkach, snad ti to prochu pomůže, sama bujuji o čtenáře, na ty, co komentují mi stačí prosty jedné ruky :-(

5 entita entita | 5. února 2012 v 10:43 | Reagovat

super... chvíli sem se bála že chceš zkončit, ale pak si se ozvala že budeš pokračovat.. a já sem se nemohla dočkat na další kapitolku :-D je úžasná, hlavně Harry, že není úplně tak hodnej, ale je v něm i něco z tatíka a líbí se mu to :-)

6 Mimi Mimi | Web | 5. února 2012 v 12:55 | Reagovat

Všetkým by som chcela poďakovať za komentáre, veľmi ma potešili a vďaka nim mám už takmer dokončenú ďalšiu kapitolu. :-)  ;-)

[1]: Myslím, že Lucius ešte v tomto nepovedal svoje posledné slovo. :-)

[2]: Som rada, že sa ti páči ;-)

[3]: Pokúsim sa ju napísať o niečo dlhšiu lenže ak bude dlhšia, budete musieť aj trochu dlhšie čakať. :/ No uvidíme, či máš dobrý odhad. :-D

[4]: Nechcem z Harryho spraviť prototyp dobra, veď tak Voldemort mu niečo zo seba musel dať nie? :-?
Bola by som ti strašne povďačná keby si dala na svoju stránku nejaký odkaz. No zdá sa, že veľa ľudom sa komentovať nechce. Ak by si súhlasila dám hore odkaz aj na tvoju stránku. :-)

[5]: Aj ja som chvíľu rozmýšľala o tom, že to zabalím ale keď som si prečítala vaše komentáre, tak som proste nemohla :-P Hej, hej gény sú gény :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama