8.kapitola

17. prosince 2011 v 19:02 | mimi |  Nevydarený plán
Ahojte, tak pridávam sľúbenú kapitolu a vopred upozorňujem, že z Voldemorta nebudem robiť milujúceho otecka. Veď je to predsa Temný Pán. Takže prajem príjemné čítanie po dlhej dobe a dúfam, že sa vám to bude páčiť. Rozpačitý

mimi

PS: Kapitolu by som chcela venovať všetkým tým ktorý neprestali navštevovať túto stránku :D Ďakujem vám za podporu. :) A aby som nezabudla kapitolu taktiež venujem Forgie na ktorej stránku nájdete odkaz v menu Mrkající
PSS: Ďalší prídavok, môžete čakať do štvrtku :)






Zavreli sme sa v jednom zo salónikov a usadili sa do kresiel.
"V tú noc.... Pre Merlina je to už tak dávno," zavrčal a zdvihol sa z kresla.
"Sľúbili ste mi, že mi o tom poviete, tak sa teraz nevyhovárajte." Obrátil sa a pozrel mi uprene do očí. Opätoval som mu pohľad ale z jeho očí som nevedel vyčítať žiadne pocity. V jednej chvíli všetko z černelo. Strhol som sa, no niekto ma chytil okolo pliec.
"Nehýb sa," zašepkal Voldemort. Posadil ma naspäť do kresla a chytil za ruku.

Mladý, charizmatický, ničím neznetvorený Voldemort práve večeral svoje obľúbené jedlo, keď mu do jedálne vtrhol jeden z jeho smrťožrútov.
"Pane, odpusťte, že vás obťažujem ale máme problémy," zadychčaním hlasom mu vysvetlil.
"Čo je také vážne, že to nemôže počkať?" Temný Pán sa ešte snažil zachovať si pokojnú hlavu a nenechať sa len tak ľahko vytočiť jeho nemožnými smrťožrútmi. Už dlhšiu dobu sa zamýšľal nad tým, že ich pošle do Číny k jednému z jeho priateľov, ktorý vyučuje povedzme trošku nezvyčajnými spôsobmi.
"Dnešná akcia na tú dedinu, neviem ako je to možné ale hneď ako sme sa tam premiestnili objavil sa tam Fénixov rád a obkľúčil nás."
"To my chceš oznámiť, že zadržali všetkých smrťožrútov?"
"Nie pane, začali sme sa brániť a celkom nám to aj ide ale potrebujeme vašu pomoc." Voldertovi trhlo hlavou.
"Ak dnes nezomriete rukou Rádu verte, že to za nich vybavím ja! Kto všetko tam je?"
"Avery senior aj junior, Nott senior, Parkinson, Snape, Malfoy senior aj Lucius, Black aj s dcérami a ešte ..."
"To stačí, nechápem ako to nemôžete zvládnuť," vstal od stola no jeho výraz sa náhle zmenil, ešte pred pár minútami ho skutočne nezaujímal osud jeho prisluhovačov no po vypočutý pár mien...
"Na čo čakáš? Na písomnú žiadosť?" Zakričal na neho a premiestnil sa. Objavil sa priamo v stredu bitky. Všade okolo neho lietali kliatby a tých zelených bolo podstatne menej. Obzrel sa okolo a začal zneškodňovať tých zástancov "dobra".
"Tom, čo si myslíš, že dokážeš s touto bandou?" Zakričal na neho Dumbledor.
"Do toho vás nič nie je."
"Vyzerá to tak, že máš vo svojich radoch špióna. Do kedy sa chceš ešte snažiť ovládnuť svet?"
"Pre začiatok mi stačí keď zabijem vám, a času na dobitie sveta mám dosť."
"Ale má ho aj tvoja milovaná..."
"Čušte!"
"Hmm stále háklivý, no máš svoje slabosti Tom. A dosť veľkú slabosť. Asi si sa jej nepriznal čo ? Je taká nevinná, pekná, možnože by som mohol..."
"Neopovážte sa ku nej priblížiť, ak jej skrivíte, čo i len jeden vlas budete trpieť tak, že smrť bude pre vás vykúpením."
"Mne sa skôr zdá, že nebudem musieť robiť nič. Premárnil si svoju šancu, či už u nej alebo v tejto vojne." Voldemortove oči sa zmenili na krvavo červené a celá jeho sila sa sústredila na zničenie toho blázna. V poslednej chvíli si to rozmyslel a vymyslel si lepšiu pomstu. Zasyčal niečo, čomu Dumbledor nerozumel.
"Raz zacítite tú najväčšiu bolesť aká sa dá."
"Zašepkal mu Voldemort do ucha."
"Aspoň mám čas sa na to pripraviť zatiaľ čo ty... ," Dumbledor sa zrútil na zem a posledné slová mu uviazli v krku. Tom sa nad tým nejako hlboko nezamýšľal a vrhol sa pomôcť ostatným svojim priaznivcom.

O pár hodín sa im podarilo zahnať všetkých bystrozorov aj členov Fénixovho rádu. Rozhliadol sa okolo a uvidel unavené tváre svojich smrťožrútov. Aj keď bol na nich naštvaní, musel pripustiť, že sa držali celkom dobre. No to neznamená, že sa nevyhnú dôležitému rozhovoru ohľadom ich prípravy. Pohľadom zastal na mladých Blackových. Obidve sa vyčerpane opierali o Malfoya juniora a Rodolfusa. Zatiaľ zuby a obrátil sa preč. Toho starého blázna si podá, Dumbledor bude trpieť.
"Zajtra vás všetkých čakám v hlavnej štábe," zreval na nich ešte raz sa pozrel na nové hrkútajúce si dvojice a premiestnil sa preč.

Rozhodol sa opiť v jednom bare, čo mu netrvalo dlho, keďže nebol na alkohol zvyknutý. Už pekne pod parou sa potĺkal po tmavých uliciach a utápal v žiali. Na jednom rohu narazil na nejaké dievča.
"Koho že to tu máme ? Hm?" Pritlačil ju k stene.
"Pustite ma, lebo budem kričať!"
"Ale no to by si predsa svojmu pánovi nespravila, že nie?"
"Ja viem kto ste. Vy... vy ste Veď- Viete-Kto!"
"Bodaj by si ma nepoznala zlatíčko.." chytil ju za bradu a násilne pobozkal. Metala sa mu v náruči a keď zistila, že jeho stisk je prisilný uhryzla ho do pery.
"Ty suka, takže svojmu milovanému dáš ale svojmu pánovi nie? Hmm? Je jedno či ste čistokrvné alebo humusáčky, všetky ste rovnaké. Ale mňa podvádzať nebudeš rozumieš?" Prudko s ňou zatriasol.
"Rozumieš, ku mne si nič dovoľovať nebudeš!"
"Ja neviem o čom to rozprávate."
"Samozrejme. Ešte sa rob za nevinnú," napriahol sa a z celej sily jej strelil facku. Dopadla na zem a pokúsila sa odplaziť no k ničomu jej to nebolo. Chytil ju za vlasy a naklonil sa ku nej.
"Budeš moja, či chceš, ale bo nie!" Odvliekol ju do najbližšieho domu a priviazal k stoličke.
"Vydrž drahá, musím zariadiť aby nás nikto nevyrušil. Vyštveral sa po schodoch na poschodie a
otváral izbu za izbou. Hneď v prvých dverách natrafil na svoje obete.
"Avada Kedavra!" Kliatbu použil ešte na ďalšie dve osoby, ktoré spali vo vedľajšie izbe a spokojný mohol zísť dole.
"Tak a teraz sme sami."
"Prosím pustite ma."
"Samozrejme hneď ako s tebou skončím...."
Keď sa ráno prebudil, ukrutne ho bolela hlava. No, čo bol pre neho väčší šok bola útla postava krčiaca sa v rohu izby. Kolísala sa spredu dozadu a vyzerala, že je v peknom šoku. Zrazu sa pozrela späť na Voldemorta, jej oči sa rozšírili a snažila sa ešte viac zaliezť do rohu. Temný Pán prevrátil oči. Len pomaly sa mu vracali spomienky na včerajšok ale ako sa zadalo pekne to roztočil.
"Kto si?" Zavrčal na ňu a popri tom sa rozhodol nájsť svoj prútik.
"Lilly..."
"Nepočul som!"
"Lilly, Lilly Potterová."
"Ha ha ha ..." Voldemort chytil záchvat smiechu. Ani si nevedel predstaviť ako by sa ten starý blázon tváril keby toto zistil.
"V poriadku máš 2 minúty na to aby si s tadeto vypadla ak nie, skončíš ako tí, ktorý tu pred tým bývali. Pohľadom zavadil o dvere vedľajšej izby, kde ležali telá pôvodných obyvateľov tohto domu.


Prudko som sa prebudil a svet okolo mňa znova nabral farby. Keď som si uvedomil, že ma ten bastard neustále drží za ruku, prudko som ňou trhol a snažil sa od neho dostať čo najďalej. Zastavil som sa až u veľkého okna na druhej strane salóniku. Oprel som si čelo o studené sklo a ešte raz premietol celú túto nechutnú spomienku na minulosť. Obrátil som sa na Voldemorta a pokúsil sa zistiť o čom asi teraz premýšľa. Nevyzeral znechutene mal taký normálny pokojný výraz ako keby sme sa rozprávali o tom čo bude zajtra na obed a nie o tom ako... ako znásilnil moju mamu. Zrazu sa na mňa usmial a spýtal: "Tak si už teraz spokojnejší?"
"Prosím? Vy fakt nie ste v poriadku."
"Chcel si vedieť, čo ako som sa s tvojou mamou zaplietol, tak? Ukázal som ti predsa odpoveď na tvoju otázku, či nie ?"
"Ako o tom môžete tak pokojne rozprávať. Je strašné to čo ste jej urobili!"
"A čo mám teraz kvôli tomu robiť? Áno znásilnil som tvoju mamu ale to nie je ani zďaleka tá najhoršia vec, ktorú som v mojom živote spáchal. Pre Merlina naozaj nechápem čo si očakával. Veď aj ty si jedna z ukážok toho čo som vo svojom živote urobil. A to momentálne nenarážam na to za akých okolností si prišiel na tento svet ale na to, ako som sa ťa už niekoľkokrát pokúsil zabiť a bolo mi úplne ukradnuté, či máš mesiac, rok alebo jedenásť. Nie som svätec a ak si dúfal, že som tvoju mamu pozval na nejakú večeru stretával sa s ňou pár mesiacou a potom sme sa oddali našej láske tak si naivný." "Niečo také od vás som naozaj neočakával," nadvihol obočie a privolal si pohár whisky.
"Takže môžeme túto tému uzatvoriť a posunúť sa ďalej alebo máš ešte nejaké iné otázky, či si chceš ešte trochu pokričať a uvoľniť svoj hnev?"
"Nemám chuť znova ležať niekoľko dní zavretý v izbe na koberci a neustále premýšľať v ktorej sekunde už príde môj koniec. Takže si to nechám na naše spoločné hodiny a tam budem predstierať, že nejaké strašne sladučké kliatby som na vás vyslal omylom."
"Drzý ako vždy," uškrnul sa ale zdalo sa, že ho moja odpoveď potešila.
"Ale chcem vedieť ešte niečo. O akej žene to Dumbledor rozprával. A prečo vás tak nahnevalo to, že sa predpokladám terajší Malfoyovci a Lestrangeovi objímali?"
"Tá žena je minulosť ku ktorej sa nehodlám viacej vracať. A neznášam prejavovanie lásky na verejnosti je to nechutné."
"Neverím vám. Podľa mňa to má niečo s tými dvomi Blackovými." Prešiel ku mne chytil mi vlasy a hlavu pritlačil ku sklu.
"Nestaraj sa do toho. Rozumieš? Lebo skončíš tak ako tvoja matka. Dva metre pod zemou!"
"Ste bastard. A čokoľvek sledujete s tým, že ste sa ku mne dneska správali milo, ničím nezmeníte moju chabú mienku o vás. Najradšej by som vás zabil ale pre začiatok mi bude stačiť keď pomstím moju mamu. Čo verte, že urobím."
"Tak na to sa teším, no teraz musíš plniť moje príkazy takže vypadni do izby a ukáž sa až zajtra na obed! Ak teda vieš, čo je pre teba dobré."

Prešiel som okolo neho a vybral sa tak ako mi nakázal do mojej cely, čo vlastne moja izba je. Chodby boli prázdne a ja som mal divný pocit z toho, že som na celom tomto hrade sám, vlastne len s Voldemortom. Dal som si dlhu sprchu a zalizol rovno do postele. Budem musieť vymyslieť spôsob ako z tadeto zdrhnúť.

Voldemort si privolal celú fľašu whisky a zahľadel sa do plameňov krbu. Naozaj asi nebolo dobre ukazovať tomu chalanovi tú noc. A na druhú stranu aj jemu sa kvôli tomu vrátili spomienky a myšlienky na veci, s ktorými si myslel, že sa už vyrovnal. Zatriasol hlavou v snahe vyhnať z nej obraz jedinej ženy v jeho živote. Už nie je dôležitá! Našiel si novú lásku, lásku k nadvláde nad svetom. Ona už predsa nič neznamená. Veď ju už nevidel niekoľko rokov je predsa s ním. Je to za ním. Toto už predsa uzavrel. Lord Voldemort už nemá žiadne slabosti. Lord Voldemort nepozná lásku. Nalial si ďalšieho panáka a oprel si hlavu o kreslo.
"Naginy, je chlapec vo svojej izbe ?" Opýtal sa svojho hada.
"Áno pane, už zaspal."
"Ako sa tváril? Bol rozčúlený?"
"Nie tváril sa v celku pokojne. Ale mali by ste a mu aspoň na pár dní trochu viac venovať. Musíte mu ukázať, že vám môže veriť."
"Ja nikdy nebudem milujúci otecko, som Lord Voldemort."
"Budete sa musieť aspoň trochu prekonať."
"Skvelé," zavrčal.
"Nemohli ste sa tomu vyhnúť? Mám namysli naozaj nešlo vymyslieť niečo čím by ste ho presvedčili aby na to zabudol. Mohlo ho to zbytočne vyprovokovať."
"Nebudem to už riešiť. Nech si chlapec nerobí zbytočné ilúzie."
"A vy ste v poriadku? Ja len, že na ďalšiu schôdzu už pravdepodobne príde aj ona."
"Čo sa dnes všetci staráte do môjho súkromia. Choď sa starať o svoju prácu."
"V poriadku pane." Zdvihol pohár a hodil ho o stenu. Pozrel sa na hodiny. Dvanásť preč. Mal by si aspoň na chvíľu pospať. Musí si utriediť myšlienky, ráno sa pohrá s pár mukami a bude mu lepšie. Presne tak. To potrebuje.
 

12 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Koho by ste chceli vidieť po boku Voldemorta?

Narcissa 57.7% (15)
Bellatrix 42.3% (11)

Komentáře

1 lady corten lady corten | Web | 19. prosince 2011 v 8:55 | Reagovat

Děkuji za další díl, moc se mi líbil, ani jsem nepočítala, že bys ho mohla zveřejnit dříve, než na vánoce. Doufám, že hlasování vyhraje Narcis, Bellatrix moc nemusím a podle toho, co jsi napsala  mi tam ani Bellatrix moc nepasuje. :-D

2 em em | 19. prosince 2011 v 16:24 | Reagovat

Kapitola dobrá, nejlepší asi tá vzpomínka, konečně se voldemort chová trochu voldemordsky. :-D Akorát by mě zajímalo, kdo je tá Ona a taky ten konec byl trošku  popletený, nešlo tam poznat, jestli stále mluví s Naginy nebo někým jiným. Jinak jsem ráda,že jsi začala opět psát.

3 em em | 19. prosince 2011 v 16:45 | Reagovat

ehm, ještě k té anketě, po boku Voldemorta bych chtěla vidět jedině Harry, protože Narcissa je Malfoyová, takže k němu vůbec nesedí a Bella je sice šílená na to dost, ale tu by zase nechtěl Voldemort.Ale jestli tam někoho chceš dat,tak co někoho z druhé strany? Někoho mladšího? :-D

4 Kejt Kejt | Web | 19. prosince 2011 v 19:27 | Reagovat

Zajímaví příběh jen se mi zdá dost zmatený Harry si dost často hraje na Tatínka a v další chvíli je jako Harry chudinka neber to prosím špatně :-)  jen to ve mě vyvolává ten pocit. Co se týče té ženy po boku voldíka přeci existuje ještě třetí sestra Black proč nezamíchat do toho právě jí? Vím není to Smrtijedka ale proč ne? Určitě by to bylo originální :D Ale nebudu do toho kecat je to tvuj příběh doufám že se tu co nevidět ukáže další kapitola :D Jsem zvedavá jak to vyřešíš ;-)

5 Avatar Avatar | 20. prosince 2011 v 15:36 | Reagovat

:D o téhle stránce jsem nevěděl, ale nějaká dobrá duše hodila odkaz na stránku ke Karlosovi... A sem za to rád :) Povídka se mi moc líbí. :D a po boku voldyho bych chtěl jedině Narcissu, ať je Lucius taky paroháč :D

6 zetemaka zetemaka | E-mail | Web | 22. prosince 2011 v 17:50 | Reagovat

Zdar a sílu ;-) Na blogu mám soutěž o nejstupidnější příjmení, tak když budeš chtít, stav se a poděl se s námi...Muhehe

7 entita entita | 25. prosince 2011 v 22:05 | Reagovat

takhle kapitolka se mi moc líbila.. sem zvědavá jak se to bude dál mezi tatínkem a synáčkem vyvíjet :-D

8 seleneblack seleneblack | E-mail | Web | 7. ledna 2012 v 16:33 | Reagovat

skvelá poviedka....úplne najlepšia o Voldmortovi ako otcovi Harryho...strašne sa mi to páči a vidím, že nie som sama...tak nás nenechaj dlho čakať a napínať

9 lilly Potterova ml. lilly Potterova ml. | 9. ledna 2012 v 18:29 | Reagovat

koooooooooooooooooooooooooooooooooooment a teraz chcem pokračovanie šupšup :-D  :-D  :-D  :-D

10 em em | 26. ledna 2012 v 21:21 | Reagovat

Ahoj, moc se těším na pokračování.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama