7. kapitola

18. srpna 2011 v 19:53 | mimi |  Nevydarený plán
Moju podmienku ste splnili, tak vám pridávam ďalšiu kapitolu. Pod kapitolou je pridaný aj jeden obrázok. Určite zistíte koho Smějící se. Inak ako vždy by som chcela poďakovať za komentáre: Lady Corten, Entite, Andy a Stolid- ďakujem Mrkající. Vychutnajte si kapitolu.... Usmívající se

mimi

PS: komentáre potešia RozpačitýSmějící se



Prešlo niekoľko dní kým som sa dal úplne dokopy. Stále som ležal na koberci pred krbom a jediný krát čo som sa pohol bolo, keď mi škriatok doniesol kus jedla. Už som ani nedúfal v to, že sa zotavím. Určite mi ten had poškodil nervy a stane sa zo mňa invalid. Ale aspoň som mal čas na premýšľanie. Musel som si veľmi dobre premyslieť ako sa budem k nemu správať. Určite nemôžem svoje spávanie hneď zmeniť ale budem aspoň poslušný. Musím zistiť ako to bolo medzi mamou a Voldemortom. Kto vie, či to povedala otcovi teda Jamesovi. Ale niečo mu určite musela prezradiť keďže sa ne naho tak veľmi podobám.

Presne na tretí deň som sa rozhodol zmeniť polohu a dúfal som, že zvládnem prejsť až do postele. Možno by som mohol Voldemorta presvedčiť aby mi zaistil nejakú rekonvalescenciu. Vždy som túžil vidieť more. Totižto vždy keď sa Dursleyovci vybrali na dovolenku, ja som zostával doma zavretý vo svojej izbe a o skutočných prázdninách som mohol len snívať. No na druhej strane som si nevedel predstaviť Voldemorta ako sa so mnou šantí vo vlnách. Predsa len to je Temný Pán a nič na tom nezmením a možnože ani nechcem. Ktovie ako by sa zatváril Malfoy, keby sa to dozvedel. Á ten pohľad bude na nezaplatenie. Aspoňže som našiel niečo pozitívne na celej tejto situácii. Pre Merlina o čom to ja už premýšľam? Najdôležitejšie bude ako to vysvetlím Ronovi a Hermione? To bolo otázka ktorá ma trápila najviac. Nechcel som stratiť svojich najlepších priateľov. Čo najskôr ich budem musieť kontaktovať. Zaliezol som do postele a aj keď ma už telo až tak nebolelo, necítil som sa na to znova sa stretnúť s Voldemortom.

Tom bol neuveriteľne naštvaní za to, že sa Potter ešte stále neobjavil. Veď bol v izbe zavretý už dva dni. Zároveň sa v duchu napravil, že to už nie je Potter ale Riddle. V jednej chvíli mal nutkanie ísť sa za ním pozrieť, ale keď raz povedal, že si počká kým za ním príde on, nebude svoje rozhodnutie meniť. Zato zatiaľ premýšľal, čo si pre neho vymyslí. Určite mu nebude tolerovať, že celé leto strávi zahrabaní v posteli. Rozhodol sa, že ho zasvätí do tajov čiernej mágie a ak sa mu bude zdať, že sa aspoň trochu snaží zoznámi ho aj s jeho najvernejšími smrťožrútmi a zoberie na nejakú menšiu akciu. Ale úprimne pochyboval, že by sa to stalo. Taktiež sa obával, že mu chlapec znova položí otázku ohľadne jeho matky. Nebolo to práve jeho najšťastnejšie rozhodnutie ale, že by ho doteraz nejako výrazne ľutoval sa tiež nedá povedať. Zažil s ňou také príjemné odreagovanie. Aspoň pre neho. Bude to musieť nejako zahovoriť.

Boli to už presne štyri dni od vtedy, čo mučil svojho syna. Pomaly mu vôbec nerobilo problém ho tak nazývať. Ako každé popoludnie sedel za stolom vo svojej pracovni a osnoval ďalšiu akciu na tento týždeň. Vyhliadol si jednu rodinu, ktorá mu začala čoraz viac komplikovať robotu. Rozpisoval si čo všetko treba ešte zariadiť keď niekto zaklopal na dvere. Povedal škriatkom aby k nemu nikoho nepúšťali. Asi im bude musieť dať pár výchovných Cruciatusov.
"Ďalej," zvrčal a lepšie sa usadil v kresle. Na jeho prekvapenie sa vo dverách objavil Harry. Temný Pán si ho lepšie obzrel a úprimne sa zhrozil jeho výzoru. Pokrčené oblečenie a strapaté mastné vlasy . Jedným slovom hrôza. Bude s tým musieť niečo urobiť.
"Môžem na chvíľu?" Spýtal sa Harry chrapľavým hlasom.
"Posaď sa."

Ani som nevedel ako som sa dostal pred dvere pracovne a už som si sadal na stoličku hneď pred Voldemortom.
"Takže, konečne si zmenil názor na tvoje správanie voči mne?"
"Bol som rozrušený a som si stopercentne istý, že by ste sa na mojom mieste zachovali rovnako," Voldemort kývol hlavou na súhlas čo ma skutočne prekvapilo.
"Takže ak by som aj pripustil, že som... vy viete čo, čo presne by to pre mňa znamenalo?"
"Znamenalo by to, že si synom Temného Pána," povedal mi akoby som bol úplne vymletý.
"To som pochopil ale chcem vedieť čo odo mňa očakávate. Mám sa stať jedným z vašich smrťožrútov a postaviť sa proti Dumbledorovi ? Alebo?"
"Po prvé nikdy by som neprijal za smrťožrúta niekoho o koho lojalite si nie som istý. Takže to u teba nehrozí. No dám ti čas na prehodnotenie tvojich názorov a samozrejme budem očakávať, že sa obrátiš na mnou stranu," vysvetlil mi.
"A čo moji priatelia," zvolal som.
"Čo by s nimi malo byť?"
"Nemôžem ich len tak opustiť a tváriť sa, že medzi nami nikdy nič nebolo!" Pohoršene som hovoril.
"Fajn o tom sa porozprávame neskôr. To v momentálnej situácii naozaj riešiť nemusíme. A som s istý, že kamarátov by si, si pokojne mohol nájsť aj u detí mojich smrťožrútov."
"To by neboli skutočný kamaráti!" Zavrčal som.
"Určite by ti boli za každých okolností verný a nezradili by ťa."
"To si viem živo predstaviť. Samozrejme by toto všetko platilo, keďže by sa ma báli. Keby sa mi znepáčili alebo mi niečo spravili, mohlo by sa im niečo stať. Ale ako náhle by som napríklad zmenil strany, boli by to znova iba moji nepriatelia."
"Pripúšťam, že by ich priateľstvo s tebou mohlo byť ovplyvnené určitými faktormi ale čo sa týka tvojej zmeny strán som si istý, že ty by si ich zavrhol rovnako. Alebo by ti nevadilo, keby sa jeden z tvojich Chrabromilských kamarátov pridal na moju stranu?"
"Vadilo ale..."
"Tak vidíš. Nerieš čo by bolo keby. To je nepodstatné."
"A čo je podstatné?" Spýtal som sa.
"Ako si už spomenul je tu otázka ohľadne tvojej vernosti."
"O tom sa nemáme čo baviť. Moje rozhodnutie je stále rovnaké."
"Počítam s tým, že ho v dohľadnej dobe prehodnotíš," pokrčil som ramenami. Neveril som v to ale keď si myslí, že by sa to mohlo stať prečo to meniť?
"A čo tu budem celé prázdniny robiť?"
"Tak po prvé musíš urobiť niečo so svojim vzhľadom. Potrebuješ nejaké nové šaty, zmeniť účes a vyhodiť tie otrasné okuliare."
"Ale ja pri sebe nemám žiadne peniaze. Nemám si za čo obnoviť šatník. Náhodou sú tieto veci pohodlné."
"Nebuď trápny. To tričko máš najmenej o dve čísla väčšie a tie nohavice nie sú na tom o nič lepšie. Žiadne peniaze nepotrebuješ. Síce sa ti to nepáči ale ako tvoj otec sa o teba musím postarať."
"Nie nepáči sa mi to," ale ešte viac sa mi priečilo, že sa nazval mojim otcom. Nemá na to právo. Nikdy sa o mňa nezaujímal aj keď o mne nevedel, ale to je jedno. Voldemort si asi tiež všimol zmenu v mojej tvári keď sa tak nazval, ale nijako to nekomentoval.
"Takže o hodinu vyrazíme na nákupy."
"Prepáčte ale mi?"
"Samozrejme. Pochybujem, že vieš kde sa dajú kúpiť nejaké kvalitné veci a nenechám ťa vybrať si oblečenie v zlato-červenej kombinácii."
"A ako to chcete urobiť? Pochybujem, že sa môžete len tak prechádzať po ulici plnej čarodejníkov."
"O to sa neboj mám to premyslené a len pre informáciu nepôjdeme na Priečnu ale do zahraničia. Majú tam oveľa väčší výber."
"Keď myslíte," vlastne mi to bolo vcelku jedno. Aj keď na Priečnej by mohli spoznať aj mňa a to by bol o dosť horšie.
"Inak Harry. Informácia o tom, že si môj syn bola zverejnená pred pár dňami v novinách," povedal mi keď som už stál tesne pri dverách.
"To nemyslíte vážne! Ako sa to dozvedeli?"
"Povedzme, že im to pošepkala nejaká dobrá duša." Privrel som oči aby som nepovedal zase niečo čo ho vyprovokuje. Takže to už všetci vedia. Prudko som za sebou zavrel dvere a zazeral na každého koho som po ceste stretol. Teda iba na obrazy visiace po stenách. Ale aj to stačilo.

Hneď ako Harry odišiel, voldemort si spomenul na to keď si v novinách čítal článok o synovi Lorda Voldemorta. Tá novinárka odviedla naozaj znamenitú prácu. O niekoľko hodín po tom ako vyšli noviny, mal vo svojej pracovni niekoľko smrťožrútov, ktorý sa dožadovali pravdu. Takmer sa po dlhom čase rozosmial nad ich vyhúkanými tvárami a keď si k tomu prirátal ďalších šokovaných ľudí na Dumbledorovej strane, hneď sa mu zlepšila nálada.

Cítil sa oveľa lepšie keď si na to teraz spomenul. Práve teraz sa aspoň presvedčil, že sa jeho syn pokúsi pred ním ovládať a nebude robiť zbytočné scény. O to vážne nestál. Prešiel ku skrinke s elixírmi a jeden vybral. Už dávno ho nepoužil ale ak sa chcel dnes pohybovať na verejnosti musel svoj výzor zmeniť. Len dúfal, že sa ten elixír nepokazil a nebude vyzerať ešte horšie ako teraz. Vybavil si zopár neodkladných záležitostí a zrušil pár stretnutí, ktoré si na dnes naplánoval. Nakoniec na jeden krát elixír vypil a rozhodol sa vyzdvihnúť svojho syna.

Sedel som pripravený vo svojich komnatách a neprítomne rozmýšľal o svojich kamarátoch. Pravdepodobne už nič nezachránim a tak je už všetko úplne stratené.
"Deje sa niečo?" Ozval sa niekto za mnou. Strhol som sa ale neotočil. Vedel som kto to je.
"Nie. Vôbec nič sa nedeje." Povedal som.
"Tak teda môžeme ísť?"
"Už aby sme boli späť." Vstal som zo stoličky a prešiel ako prvý cez dvere.
"Ako pôjdeme?" Opýtal som sa.
"Premiestnim nás."
"Fajn," otočil som sa tvárou k nemu a zalapal po dychu. Toto rozhodne nebol Voldemort.
"Povedal som, že problém s výzorom vyriešim," vysvetlil.
"Ja že si dáte kapucňu a dlhý plášť." Temný Pán, ktorý vôbec nevyzeral temne nadvihol obočie a pevne mi chytil ruku.
"Budeš sa správať slušne rozumieš!" Pohrozil mi. Ani nečakal na odpoveď a už sme leteli krajinou. Voldemort ma vláčil po všetkých možných obchodoch a obával som sa, že aj keď všetky tašky zmenšoval, za chvíľu mu začnú vypadávať z vrecka.

Boli to určite už hodiny, čo sme boli preč ale mňa myšlienka na útek ani nenapadla. Aj tak by to zjavne nemalo zmysel. Nakoniec som bol dotiahnutý do kaderníctva a tam som stratil väčšinu svojich neposedných vlasov. Taktiež zmizli moje okuliare, ktoré boli nahradené šošovkami. Voldemort povedal, že v boji by to bola moja najväčšia slabosť a prisľúbil mi, že pohľadá elixír, ktorý by môj problém vyriešil raz a navždy. Aj keď som tušil, že za to bude niečo očakávať. Ale o to som sa nestaral a radšej si užíval deň na slniečku. Nakoniec som si odbehol kúpiť kopček zmrzliny a taktiež som dostal pozvanie na večeru s tým, že Voldemort odmieta jesť jedlo od tých nemožných škriatkov. Zaviedol ma do jednej z luxusných reštaurácií na hlavnej ulici a ja som netušil kam týmto mieri. Chce si ma kúpiť, alebo čo ? Rozhodne mu to trochu skomplikujem. Dojedali sme hlavné jedlo a ja som sa pokúsil nadhodiť otázku, ktorá ma trápila najviac zo všetkých. No musím ísť na to okľukou.
"Mohol by som sa spýtať na pár otázok?" Opýtal som sa.
"A čo z toho budem mať ja ?" Opýtal sa ma Vodemort.
"Čo by ste chceli?"
"Aby si sa po podrobil vyučovaniu bez reptania."
"A čoho sa to vyučovanie bude týkať?" Zaujímal som sa ale aj tak som vedel, že ponuku prijmem.
"Hádaj."
"Fajn, prospešné to bude iba pre mňa. Aspoň budem mať väčšiu šancu vás zabiť," zasmial som sa ale vôbec to nebol ten druh smiechu, ktorý vo vás vyvoláva veselé pocity.
"Neštvi ma," zavrčal.
"Beriem vašu podmienku tak môžem začať?"
"Spusť."
"Prečo ste zabili mamu, keď ste s ňou niečo mali?"
"Pozri sa. Nebolo to také vážne aby som teraz pre ňu obetoval celý svoj život. Neprechovával som k nej nijaké city a tak neviem prečo by som mal mať nejaký veľký problém s tým, že som ju zabil."
"Viete normálny ľudia nevražia aj keď k tomu druhému nič necítia."
"Ale ja sa nepokladám za normálneho čarodejníka," zdôraznil.
"Samozrejme to by som na vás ani nepovedal veď držíte rekord v počte vrážd spáchaných za posledných pár desiatkou rokov."
"Nebuď drzý."
"Som len úprimný. Cítite niečo pri tom keď vraždíte?"
"Chceš mi spraviť psychologickú analýzu?"
"Snažím sa. Tak?"
"Čo by som mal asi tak cítiť? Teší ma keď môžem mať niekoho život v rukách. Nevieš kým nezažiješ."
"Pokiaľ nebudem musieť tak to zažiť ani nechcem," otriasol som sa.
"Raz zmeníš názor."
"Vráťme sa ku otázkam. Ukončíte vojnu keď zabije Dumbledora?"
"Ak ma budú všetci rešpektovať a nebudú organizovať žiadne vzbury, tak áno."
"To sa nestane," povedal som. Vždy budú ľudia, ktorý ho budú chcieť zničiť.
"Môžem sa vás spýtať ešte jednu otázku."
"Dohodli sme sa tak."
"Povedzte mi pravdu o vás a mojej mame." Voldemort na mňa uprel svoje oči a prepaľoval ma pohľadom. Vedel som, že o tom nechce hovoriť, ale ja som to potreboval vedieť. Musím zistiť, čo bola moja matka zač.
"Nie tu." Vstal od stola nechal tam balík peňazí. Hneď ako sme vyšli pred reštauráciu nás premiestnil späť do Temného sídla. Už som si začínal na premiestňovanie zvykať.
Zavreli sme sa v jednom z mnoho izieb a usadili sa do kresiel.
"V tú noc...."


A tu je ten spomínaný obrázok : Takto nejako si ho predstavujem ja. Možno je trochu mladší ale berme to tak, že má ten elixír už dlhšiu dobu... Smějící se
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 lady corten lady corten | Web | 18. srpna 2011 v 21:22 | Reagovat

To sem zvědavá co Voldi poví a taky na reakci na ten článek v novinách u některých lidí. :-D

2 entita entita | 19. srpna 2011 v 15:14 | Reagovat

tak to sem zvědavá co se tenkrát odehrálo a jaká je reakce ostatních na to že Harry je syn Pána zla :D

3 Stolid Stolid | Web | 19. srpna 2011 v 15:59 | Reagovat

Pškná kapitola, jsem ráda, že Harry přežil jejich společný výlet. Těším se na další kapitolu. Hermiona bude dál kamarádit s Harrym, ale u Rona se trochu bjím, Ron je tak impulzivní a neodpouští zradu...

4 andýsek andýsek | 20. srpna 2011 v 21:42 | Reagovat

hmm.. tak společný výlet a ta fotka, toho bych si nechala líbit :D

5 Anfulka Anfulka | 21. srpna 2011 v 17:54 | Reagovat

skvělé

6 Stolid Stolid | Web | 8. září 2011 v 21:19 | Reagovat

Nějak se to zaseklo, kdy bude nová kapitola?

7 zaza zaza | 26. září 2011 v 21:09 | Reagovat

No tak, kdy bude nová kopča :-(

8 em em | 28. září 2011 v 20:56 | Reagovat

pěkné, to mě dostává, Voldemort a taký sdíln. :-D a Harry si dovoluje přiliš, divím se,že mu to toleruje.

9 em em | 28. září 2011 v 20:57 | Reagovat

pěkné, to mě dostává, Voldemort a taký sdíln. :-D a Harry si dovoluje přiliš, divím se,že mu to toleruje.

10 lady corten lady corten | Web | 29. září 2011 v 8:04 | Reagovat

též se přidávám a smutně koukám, další díl prosím

11 Stolid Stolid | Web | 3. října 2011 v 20:09 | Reagovat

Už začala škola zase žádná kapitola? Čím to je? Jestli je to jen školou, beru to jen jako výhovorku, prosím, smutně koukám,  napiš další díl.

12 seleneblack seleneblack | Web | 9. října 2011 v 14:18 | Reagovat

teraz som len objavila túto poviedku ale úžasná už sa neviem dočkať pokračovania :-)  :-)

13 Weronika Weronika | Web | 12. října 2011 v 20:42 | Reagovat

Tak, najprv chcem vyjadriť veľkú pochvalu nad napísaním takejto poviedky... mám rada takéto príbehy, kde sú Voldy a Harry nútení spolu tráviť čas :D Pekne píšeš, páči sa mi ten štýl a aj vtipné Harryho komentáre :))
Čo sa týka tejto kapitoly, páčila sa mi, len si mohla tie ich nákupy kľudne viac popísať. Viem si predstaviť fešného Voldíka sediaceho v kresle v nejakom úžasnom nóbl obchode a komentovať Harryho oblečenie :D čo si má kúpiť a čo nie... ale to je jedno, kapitola sa mi páčila a som zvedavá, ako sa bude vyvíjať vzťah tých dvoch. Musím sa priznať, že by mi vôbec nevadilo, keby Harry prešiel na druhú stranu a spriatelil sa napr. s Dracom :) ... Teším sa na novú kapitolu, dúfam že nejaká pribudne (a podľa možnosti čo najskôr) :DDD ;-)  8-)  8-)  8-)

14 Stolid Stolid | Web | 15. října 2011 v 20:49 | Reagovat

"Ach, jo," hlesla otráveně.
"Mimi alias Míša máme zase plné práce se školou a se sebou, že ano?" pronesla téměř až s pláčem.
"Kdy bude nová, další kapitola?" zeptala se skoro až na pokraji pláče.

15 ostruzinka ostruzinka | Web | 17. října 2011 v 19:04 | Reagovat

Ahoj, přečetla jsem si tvůj vzkaz u sebe v Knize návštěv a také jsem si přečtla tvou povídku a musím říct, že se mi to zatím hodně líbí a jsem zvědavá, jak to bude pokračovat. Budu ráda, když si mě přidáš do SB. Já to udělám taky. :-)

16 Black Star Black Star | E-mail | Web | 18. října 2011 v 20:33 | Reagovat

ahoj, nechcela by si spriateliť aj na týchto stránkach?

17 C.V,O.K. C.V,O.K. | Web | 30. října 2011 v 21:16 | Reagovat

v tú noc čo? eh... si horšia ako televízne reklamy! =D Harry ako Voldemortov syn? ešte stále mi hraje úsmev na perách - áno, aj keď to ani zďaleka nie je také smiešne. no čo už, tvoja fantázia je úžasná, som zvedavá -vážne!nehorázne svinsky zvedavá- čo z toho ešte bude...
(ou yeaaaah! toto je ten najkrajší Voldemort akého som videla!)

18 seleneblack seleneblack | E-mail | Web | 13. prosince 2011 v 20:12 | Reagovat

Už som túto poviedku prečítala dvakrát....Kde je pokračovanie???
Nič v  zlom,ale ja už  chcem novú kapitolu...veľmo veľmi chcem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama