4.kapitola

2. srpna 2011 v 15:00 | mimi |  Nevydarený plán
Dnes zase kapitola k tejto poviedke.Mrkající Ďakujem Lady Corten a Stolid za ich komentáre aj vďaka nim kapitoly pribúdajú rýchlejšie. Usmívající se Tak pekný deň a dúfam, že si kapitolu užijete. Smějící se

mimi



Ministerská sova letela už niekoľko hodín. Za vysokými horami už začalo pomaly vychádzať slnko, a ona ešte stále nenašla svojho príjemcu. Ale nevzdávala sa. Poznala cestu a svoj cieľ. Už len niekoľko stoviek metrov a bude tam. Bez problémov prešla cez ochranu sídla a zamierila k jednému z pootvorených okien. Konečne si bude môcť oddýchnuť. Celá skrehnutá pristála na vonkajšej parapetnej doske a v cupitala dnu. Pán, ktorému mala doniesť list sedel tesne pred ňou. Zmohla sa len na tiché zakvílenie ale pre neho to bol ako výstrel z dela. Otočil sa a pevnejšie zovrel jeho prútik v ruke.
Lord Voldemort mal ťažkú noc. A i keď sa cítil unavený, potreboval vyriešiť pár neodkladných záležitostí. A tak strávil celú noc sklonený nad pergamenmi. Akurát si vyberal zo zásuvky elixír na povzbudenie, keď za svojim chrbtom zacítil pohyb. Nenápadne si vytiahol prútik a zovrel ho v ruke. Tvor na seba upozornil a on sa prudko obrátil s úmyslom sa brániť.
Asi som mierne preťažený, povedal si, keď zistil, že podozrieval malú hnedú sovu. Až o niekoľko sekúnd neskôr, mu došlo, že to je sova z ministerstva. Samozrejme, že nepoznal každú sovu svojich služobníkov, ale po prvé ony mu nikdy neposiali správy takýmto spôsobom a po druhé, každá sova ministerstva mala na nôžke prichytený lístok. Prešiel ku nej a zobral si list, ktorý mu bol pravdepodobne adresovaný. Otvoril ho a zbežne si prečítal informácie o odosielateľovi. Rukou sa zachytil o kreslo. Nebol žiadna padavka a nikdy ho nič nerozhodilo ale toto... Roztvoril pergamen a tento krát sa už naozaj neovládol a zosunul sa do kresla. Toto ho nenapadlo ani v tej najhoršej nočnej more...
Dumbledor ma prebudil skoro ráno a vyzeral dosť zničene.
"Harry vstávaj," zatriasol so mnou.
"Čo sa deje?"
"Niečo sa stalo. No tak, preber sa." Pomaly som rozlepil oči a prešiel si po nich rukou. Dumbledor mi podal okuliare a ja som si ich pomaly nasadil. Sadol som si na posteľ a uprene sa zahľadel na riaditeľa. "Tak? Čo sa stalo, že musím vstávať.." pozrel som sa na hodiny, " o piatej?"
"Dozvedel som sa nejaké znepokojujúce skutočnosti."
"A hodláte sa o ne so mnou podeliť?"
"Harry!" Pohoršene zvolal.
"Ako sa to správaš?"
"Prepáčte, ale asi som sa zle vyspal."
"V poriadku," nepresvedčivo povedal a uprel na mňa svoje oči.
"Dole na nás čaká Severus," vstal z mojej postele.
"Na čo ste ho volali?"
"O tom s tebou už nebudem diskutovať Harry," po prvý raz na mňa zvýšil hlas. Povzdychol si a ospravedlňujúco sa na mňa pozrel.
"Zdá sa, že nie si jediný, kto dnes má dnes zlú náladu."
Snape sedel v mojom obľúbenom kresle a vyzeral, že sa cíti viac než nepohodlne. Posadil som sa oproti a čakal, na najnovšie správy.
"Pred hodinou som dostal správu z ministerstva. Jeden z našich špehov si všimol určité veci, ktoré sa začali diať okolo tvojej osoby." Zvraštil som čelo. To nenaznačovalo nič dobré.
"Včera večer, ťa zaradili do databázy detí bez opatrovníkov a zároveň v tej dobe niekto požiadal o poručníctvo. Trvalo mi dlhšiu dobu kým som zistil, kto to bol...," nestihol ani dohovoriť
"Kto?" Prerušil som ho. Vôbec sa mi nepáčilo, že si ma chcú adoptovať zjavne úplne cudzí ľudia.
"Brat Fudga."
"On má brata?" Zarazene som sa spýtal.
"Áno ale veľmi často sa o ňom nezmieňuje. Žijú ďaleko na vidieku."
"Čo sú zač?"
"Ak narážate na to, či sú smrťožrútmi tak mám pre vás dobrú správu. Ani on ani jeho žena nie sú nijako spojený s Voldemortom," po prvýkrát prehovoril Snape.
"Aspoň niečo pozitívne," zamrmlal som.
"Byť vami, tak sa z toho ani tak veľmi neradujem. Ak opustíte ochranu tohto hradu, Voldemort vás nájde skôr ako sa stihnete premiestniť do vášho nového domova."
"Som si istý, že mu dáte presné informácie."
"Prestaňte. Nemám náladu na vaše neustále hádky. Harry neviem, či proti tomuto budem môcť niečo urobiť. Papiere majú vyplnené aj schválené..."
"To ako čo tým myslíte? Že k nim budem musieť ísť? Neboli ste to práve vy, kto my vravel, že sa o mňa postará ?"
"Je mi to ľúto. Rád by som ti pomohol."
"Blbosť. Nič vám nie je ľúto. A keby ste mi naozaj chceli pomôcť tak tu nesedíte, ale snažíte sa ma zachrániť."
"Počkaj kam ideš?" Zvolal za mnou riaditeľ.
"Prejsť sa. Keď už ste ma zobudili s tým, že pravdepodobne do niekoľkých dní zomriem, chcem si ich aspoň užiť."
"Tak toto vám vyšlo, Albus."
"Nezačínaj aj ty Severus. Idem si oddýchnuť. Na takéto situácie už som starý."
"Samozrejme. Aj ja si pôjdem."
Vybehol som z klubovne a dúfal, že nájdem miesto na ktorom si bude môcť všetko ešte raz prejsť v hlave. Ani som nevedel, čo ma štvalo viac, či to, že som musel ísť k nejakej cudzej rodine, alebo to ako ľahostajne sa k tomu postavil Dumbledor. No ako správne Snape poznamenal, môj život sa závratne blíži ku koncu. Ani si nechcem predstaviť, čo urobí Sirius. Určite bude naštvaní, veď v Azkabane žil len pre mňa a ja teraz zomriem. Sadol som si do jedného výklenku vo veži a užíval si pohľad na východ slnka. Možno je posledný, ktorý uvidím.
Severus ako niekoľko dní pred tým, namiesto do svojich komnát zamieril k svoju pánovi. No tento krát nechcel riskovať a tak zašiel až doRokvillu. Odbočil do jednej z tmavých uličiek a z nej sa premiestnil.
Okolo neho fúkal silný vietor a tak mu trvalo trošku dlhšie kým sa dostal do sídla Temného pána. Dlho rozmýšľal nad tým či zaklopať, nechcel znova pokúšať osud.
"Nestoj tam Severus a poď ďalej." Vypúlil oči. Hlboko pochyboval, že Voldemort môže vidieť cez stenu. Stlačil kľučku a vošiel do vnútra.
"Pane," uklonil sa ale v očiach mu svietila otázka.
"Naginy ťa videla stáť pred dverami už niekoľko minút. Nepotrebujem aby si mi vyšliapal dieru v koberci. Čo sa stalo také dôležité, že si nemohol počkať do nejakej vhodnejšej hodiny?"
"Prepáčte pane, prídem neskôr," rozišiel sa ku dverám no v polke cesty ho zastavil mrazivý hlas. "Neštvi ma a sadni si. Tak aké správy mi prinášaš?" Temný pán sa pohodlnejšie usadil v kresle.
"Pottera si adoptoval ministrov brat," jednoducho vysvetlil.
"Prosím?" Voldemort vyzeral byť naštvaní viac ako by mal.
"Ako si dovolili...," zrazu sa zarazil a posadil sa späť do kresla.
"Pokračuj," povedal ako by sa nič nestalo.
"Len pred pár minútami to oznámil Dumbledor Potterovi a ten bol z toho dosť rozčarovaní. Pohádal sa z riaditeľom a vyčítal mu, že nespravil nič preto, aby ste ho tak ľahko nedostal."
"Nedostal?"
"Je jasné, že hneď ako bude ten fagan bez ochrany, budeme ho môcť uniesť a vy môžete vykonať svoj plán." Voldemort zatvoril oči a vyzeral, že sa na niečo hlboko sústredí.
"Ako náhle po neho prídu pošli mi patronusa. Ak by sa pokúsil o útek, zastav ho a zavolaj ma. Rozumieš?"
"Áno pane," prikývol som.
"Aspoň nám to uľahčí situáciu. Aj keď predpokladám, že odpor bude klásť veľký," zhodnotil Temný Pán.
"Určite sa len tak ľahko nezmieri so smrťou," skonštatoval Snape.
"Sally," Veď- viete- kto zavolal svojho domáceho škriatka.
"Priprav vedľajšie komnaty," chladne rozkázal.
"Očakávate nejakých hostí, pane?" Až keď to Severus vyslovil, hlboko oľutoval svoje slová.
"Nestalo sa ti v posledných dňoch niečo? Ale áno očakávam a teraz choď a dávaj pozor na Pottera." "Dovidenia pane." S novou úlohou, ktorú sa rozhodol dokončiť na výbornú sa premiestnil späť do tmavej uličky a rezkým krokom sa vybral do hradu.
Lucius Malfoy trávil pokojnú nedeľu vo svojej pracovni na ministerstve, keď ho začalo páliť Temné znamenie.
"A pekný deň je pokazený," zamrmlal si a zobral si z vešiaka svoj plášť. Za niekoľko minút si už sadal do kresla v pracovni jeho pána.
"Stalo sa niečo pane?"
"Potrebujem aby si pre mňa toto overil," podal mu list, ktorý mu ráno doručila ministerská sova. "Prepáčte, ale toto nepatrí do mojej profesie," vrátil mu pergamen bez toho aby si ho prečítal.
"Lucius som si istý, že spoznáš originálny dokument z ministerstva," mrazivo sa usmial.
"Ale musím si ho aj prečítať."
"Skutočne a to prečo?" Opýtal sa a natiahol cez jeho písací stôl.
"Ministerstvo má presne stanovenú štylizáciu pre každý druh listov," Lord Voldemort prižmúril oči a vyzeralo to, ako by na chvíľu váhal. No nakoniec sa rozhodol podať mu list. Lepšie si overiť pravdu teraz, ako potom zistiť, že si z neho niekto robil srandu. Aj keď ten, kto by si to dovolil, by si zároveň podpísal ortieľ smrti. Uprene pozoroval tvár svojho služobníka a snažil sa z neho vyčítať nejakú odpoveď. Ale Malfoyovci vedeli kryť svoje emócie až príliš dobre. Nemohol tak zaznamenať ani najmenší náznak prekvapenia, ktoré Lucius pocítil, keď si uvedomil, čo číta. Preglgol a uprene sa pozrel na svojho pána.
"Je nejaká možnosť, že by to, čo sa tam píše mohla byť pravda?"
"Asi by som ti to nedával čítať, keby som vedel, že nič také nie je možné."
"Tak vám potom musím oznámiť, že som si stopercentne istý, že je to originálny dokument zaslaní z ministerstva."
" Mohol by ma niekto o moje práva pripraviť?"
"Jedine ak by ste sa chceli vzdať poručníctva alebo by vás vyhlásili za nespôsobilého."
"Takže tu tá možnosť je," zhodnotil Voldemort.
"Áno."
"Potrebujem aby si zariadil, že sa to nestane."
"Nie som si istý, čo proti tomu môžem urobiť, jedine ak by ste ho skôr ako ho odvedú, vyhlásili za svojho právoplatného potomka a vtedy už proti vám právne nič nezmôžu."
"To som chcel počuť. Zariaď všetky formality."
"Samozrejme ale potrebujem vedieť ešte niečo."
"Čo?" Vyštekol na neho.
"Meno matky."
"Matka zostáva rovnaká. Takže ak je to všetko, čo si potreboval vedieť tak choď a daj sa do práce. Nemôžem vedieť, kedy si ho rozhodnú odviesť preč." Úprimne sa začínal báť o duševnú spôsobilosť jeho služobníkov. Keď mu raz potvrdil, že to o čom čítal, by mohla pravda, logicky z toho vychádza, že asi mal niečo z jeho matkou. Pre Salazara.

Minister Fudge sa úprimne tešil, zo svojho vydareného plánu. Už dávno mu nevychádzalo niečo tak dobre. Ale aj tak sa rozhodol pre menšiu zmenu plánu. Namiesto toho aby si svojho synovca- ako pekne to znie, vyzdvihol zajtra ráno, vyberie sa po neho s jeho novou rodinnou ešte dnes večer. Tešil sa ako malí chlapec. Dokonca sa pristihol, že odpočítava hodiny, ba až minúty do splnenia jeho najtajnejšieho sna. Ale asi by bolo dobré keby o zmene kontaktoval aj svojho brata a švagrinú. Predsa len, zohrávajú dosť dôležitú rolu. Poslal im cez krb stručnú správu a už len netrpezlivo čakal kedy nastane jeho chvíľa.

Harry trávil celý svoj deň skrývaním sa pred riaditeľom a odhaľovaním ďalších tajných chodieb v Rokforte. Ani nevedel ako mu ten deň ušiel, keď sa zrazu prichytil ako pozoruje pre zmenu západ slnka.
"Harry," započul sa sebou hlas.
"Som tak rád, že som ťa našiel. Už som to chcel vzdať, ale ako sa zdá, oplatilo sa pokračovať."
"To áno. Určite sa oplatilo."
"Ja, budem robiť všetko preto, aby som ťa od nich dostal, ale teraz k nim budeš musieť ísť."
"Nejako sa meníte. Zdá sa, že prestáva bojovať."
"Nie. Len starnem. Môj vek ma doháňa. Ale postarám sa o to, aby si mohol žiť bez strachu. Rozumieš mi?"
"Áno," usmial som sa hádam po prvý raz v tento deň, ale aj tak som neveril, že by sa niečo také mohlo stať.
"Kto to tam je?" Spýtal som sa a úsmev na tvári mi zamrzol.
"Zdá sa, že máme návštevu poď." Pri vchode sme sa stretli s profesorom elixírov, ktorý vyzeral viac než spokojne.
"Deje sa niečo?" Hravo sa spýtal.
"Ešte len uvidíme. Ideš s nami?"
"Musím si ešte niečo vybaviť a prídem," zamrmlal a zahol za najbližší roh.
"Správal sa čudne," povedal som.
"O tom sme sa už rozprávali Harry."
"Veď jasné," zavrčal som a oprel sa o chladný múr.
Hneď ako si bol istý, že je dosť ďaleko vytiahol si prútik a poslal svojmu pánovi patronusa, tak ako sa dohodli. Zatiaľ všetko vychádzalo podľa ich plánov. Keď sa vracal za nami, prekvapilo ho, že ho počkali, ale aspoň získaval nejaký čas.
Prešli k jednej z ochranných brán a Dumbledor sa zvítal s ministrom.
"Som tak rád, že vás vidím pán Potter," obrátil sa na mňa Fudge.
"Kiež by som to mohol povedať aj ja," zaškľabil som sa.
"Ale prejdime k veci, mám pre vás dobrú správu. Boli ste adoptovaní."
"A tá dobrá správa?" Posmešne som sa spýtal. Ani som si neuvedomoval, prečo sa takto správam.
"Dobrá správa je, že tam nemusíš ísť," za nami sa ozval mrazivý hlas. Zarazene som sa otočil a vypúlil oči. Nečakal som, že sa Voldemort objaví tak skoro.
"Dal ste si načas čo?"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 lady corten lady corten | Web | 2. srpna 2011 v 16:15 | Reagovat

aááá, ta si skončila v tom nejlepším, nemůžu se dočkat toho co jim všem Voldy poví

2 Anfulka Anfulka | 2. srpna 2011 v 18:59 | Reagovat

další

3 mimi mimi | Web | 3. srpna 2011 v 12:06 | Reagovat

[1]: Dúfam, že sa dočkáš :-P  :-D

[2]: Budem sa snažiť :-)

4 Stolid Stolid | 3. srpna 2011 v 16:55 | Reagovat

No, stále jsem váhala, ale když teď vím pravdu, jsem trochu zklamaná, někdy jsem ani nevěděla, kdo na koho mluví... :-) Ale líbil se mi rychlý odchod Snape, prej "Správal sa čudně." Těším se na další kapitolu!

5 Anina Anina | Web | 4. srpna 2011 v 17:31 | Reagovat

Normálně povídky psané v 1os. moc nemusím, ale tuto som si prečetla a docela ma zaujala. Sice je zde pár drobností na vychytání, ale to sa určitě časom spraví. Musíš si prostě najít svůj styl. Už sa těším na pokráčko. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama