3. kapitola

30. července 2011 v 18:53 | mimi |  Nevydarený plán
Práve dokončená kapitola, au už ma bolí chrbát z toľkého sedenia Usmívající se ale čo by som aj robila v tomto počasí? Nerozhodný Tak hádam vás kapitola trochu poteší a spríjemní vám deň. Pekné čítanie... a komentáre potešia... Rozpačitý

mimi

PS:(Inak ak by ste mali nejaké otázky alebo by ste si chceli len tak pokecať pod stavom ku kapitolám je odkaz na fórum. Budem rada ak sa ozvete )
PPS: Ďakujem za komentáre Stolid a Lady CortenSmějící se





"A čo chcete variť?"
"Jeden elixír."
"Ale nehovorte. A skadeže ho máte?"
"Našiel som ho v knihe, ktorú som si požičal z knižnice," vysvetlil som mu aj keď by som mu tou knihou radšej vrazil.
"Máte postup?"
"Samozrejme, tu," otvoril som mu knihu na príslušnej strane.
"Nie je to ťažké aj keď na vás...," prezrel si ma a bolo jasné na čo mieri.
"Ja to zvládnem," hrdo som vypol hruď. Fakt som si dnes veril, že nič nepokazím.
"Tak na to sa pozriem," zaškeril sa a sadol si za učiteľský stôl.
"No tak, môžete sa do toho pustiť," zazrel som na neho a zapálil oheň pod kotlíkom. Strašne ma znervózňovalo keď sa na mňa pozeral, ale jemu to zjavne robilo dobre. Nakrájal som si suroviny a presne podľa postupu ich pridával.
"Nemali by ste to už mať?" Podpichol ma po hodine.
"Ešte tri minúty," zavrčal som a sústredil sa na modrú hladinu. Presne o trištvrte na jednu som elixír odstavil a čakal kým sa vychladí. Keďže som sa odmietal pozerať na Snape ako sa na mňa zhnusene díva, začal som si listovať v knihe a čítať ďalšie recepty. Keď som si bol istý, že je elixír studený, nabral som si na varešku kus tekutiny, a nalial ju do malej sklenenej misky. Porezal som si prst presne ako to písali v postupe a nechal stiecť pár kvapiek mojej krvi. Snape prešiel ku mne a kriticky si obzrel tekutinu.
"Ale čo, nevymenil vám náhodou niekto mozog ?"
" To je váš zvrátený štýl ako mi povedať, že som ho nepokazil? A samozrejme vymenil som si ho so svojou sovou," súhlasne prikývol.
"Tak to potom všetko vysvetľuje. Hneď mi bolo jasné, že vy by ste to nezvládli. A vám by som kompliment určite nikdy nepovedal. Nie ste toho hoden," zazrel som na neho. Ako môže byť niekto tak hnusný?
"Prečo ste učiteľom, keď vás to zjavne nebaví?" Zrazu som sa spýtal a ani neviem ako ma to napadlo.
"Z čoho ste vyvodili, že ma moja práca nebaví?"
"Nie je to snáď očividné?" Nadvihol som obočie.
"Neprenechám niekomu ten krásny pocit keď vám strhávam body alebo zadávam trest."
"Som si istý, že to jediné, čo vás drží pri živote," zhnusene som mu povedal a pozrel sa do jeho očí. Zbehlo sa to tak strašne rýchlo. Pohľadom sa do mňa zabodával a ja som nemohol uhnúť očami. Videl som obrazy svojich spomienok. Prvé Vianoce na Rokforte, koniec roka a rozlúčka s Hagridom, tohtoročný Vianočný ples, stretnutie so Siriusom a jeho oslobodenie pred Dementormi a zrazu narazil na to, po čom pravdepodobne pátral. Prezeral si každú sekundu môjho videnia. Určite mu to nakázal Voldemort.
"Stop, prestaňte," zakričal som keď sa mi pred očami znova odohrala ich smrť. Prudko som trhol hlavou a tým som prerušil očný kontakt.
"Ako si to dovoľujete, hrabať sa v mojej hlave?"
"Potter nerobte scény. Veď ani neviete čo som spravil."
"Viem, že ste sa hrabal v mojich myšlienkach a to mi stačí. Nakázal vám to Voldemort však? Pokúšate sa nájsť ešte niečo, čím by ste ma mohli oslabiť? Ale mám pre vás zlú správu nič tam nenájdete. Nemôžete ma nijako zraniť."
"Ste si tým až taký istý? A čo váš drahý kmotor? Vôbec by vám nebolo ľúto, keby sa mu niečo stalo?" "Pokúste sa na neho siahnuť a prisahám vám, že to neprežijete. Je mi jasné na čej strane ste."
"Aspoň v niečom viete použiť mozog."
"Takže sa verejne priznávate k vašej lojalite?"
"To som nepovedal," v tom niekto zaklopal a vo dverách sa objavil riaditeľ.
"A tu si Harry. Všade som ťa hľadal. Severus," riaditeľ mu prikývol na pozdrav a vošiel do učebne. "Deje sa tu niečo?" Obzrel si nás a ja som len pokrútil hlavou.
"Pán Potter si začal myslieť, že keď zvládol jeden primitívny elixír, dokáže všetko. Asi by ste mu mali vysvetliť, že inteligencia nerastie úmerne so slávou."
"Ale no tak Severu. Trochu tvrdé slová nemyslíš?"
"Myslím, že nie. A čo je také dôležité, že si nemôžeš odviesť pána Pottera niekde inde ? Mám nejaké vlastné povinnosti."
"Počkajú čo keby sme sa posadili ?" Ukázal na učiteľský stôl ku ktorému pričaroval ďalšie dve stoličky. Sadol si za vrch stola a smutne sa na mňa pozrel.
"Harry, je mi to tak ľúto."
"Nemohli by sme sa zaobísť bez tých rečičiek okolo?" Spýtal sa Snape skôr ako stihol Dumbledor pokračovať. Jednému som rozumel. Jeho nechuti tráviť čas v mojej spoločnosti a bolo to vzájomné. Teda nie tak, že by som nechcel tráviť čas vo svojej spoločnosti ale Snapeovej chápete či nie ? A to je jedno..
"V poriadku. Bol som za ministrom Fudgeom a rozprával som sa o probléme ktorý sa u nás vyskytol."
"To musel byť ale záživný rozhovor," povedal som. Neznášal som Fudge bol to nafučaní, sprostí pajác, ktoré mu stúpla sláva do hlavy. Nezaujímalo ho nič iné len to aby sa o ňom v dobrom písalo v novinách a mal dostatočný počet hlasov aby mohol byť zvolení do úradu aj na ďalšie volebné obdobie. A keďže hravo prehliadal prehrešky bohatých smrťožrútov o hlasy mal postarané.
"Ani sa nedivím, že vám nedal povolenie o to aby som tu mohol zostať. Odvtedy, čo som vyhlásil, že Voldemort je späť som sa mu znepáčil."
"No tak Harry je to minister musíš sa vyjadrovať slušnejšie."
"Nemám dôvod byť ku nemu slušný."
"Proste bol som za ním aby som mu podal žiadosť o to aby si u nás mohol cez leto brigádovať."
"Čože?"
"Bola to jediná legálna cesta ako by si tu mohol zostať, do kým by sme pre teba našli vhodného opatrovníka."
"Takže, čo teraz ? Mám ísť na ulicu, alebo do detského domova?"
"Môžeš tu zostať ešte týždeň. Do vtedy musíme pre teba nájsť nejakého opatrovníka."
"Kde beriete tú istotu, že niekoho nájdete?"
"Nič iné nám neostáva."
"A len tak pre zaujímavosť, kde som to mal brigádovať ?"
"Tu pri Severusovi mal si mu pomáhať s výrobou elixírov pre nemocničné krídlo."
"Prosím?"
"Čo?" Spýtali sme sa naraz so Snapeom.
"Vy ste sa zbláznil, to by vám neprešlo u nikoho. Veď ho všetci považujú za smrťožrúta."
"Harry, prestaň s tým."
"Veď som nič nepovedal."
"Ako ste si dovolili o niečo také žiadať bez môjho vedomia?" Zavrčal Snape.
"Vedel som, že ak sa ťa na to opýtam dopredu nemusíš ma na ministerstvo a keďže to aj tak nevyšlo nemusel si sa to vôbec dozvedieť."
"Aké šľachetné od vás."
"Ďakujem," usmial sa riaditeľ. Neverím, že to bral vážne.
"Takže máte nejaký nápad, kto by sa mohol stať mojim opatrovníkom?"
"No keďže predpokladám, že Severus si stále stojí za svojim , naozaj netuším. Ak by sa predsa len nenašiel nikto vhodný adoptujem si ťa. Aj keď ako som už povedal, nebolo by to dobré riešenie."
"Ak nám nič iné nezostane. Určite sa s tým zmierim," pokrčil som ramenami.
"A čože ste to tu robili, kým som prišiel?"
"Prišiel som si uvariť jeden elixír. Chcel som vidieť rodokmeň Potterovcov."
"A? Podarilo sa?"
"Áno," usmial som sa.
"Harry mohol by si mi prepísať tie mená tvojej rodiny? Mohol by som zistiť, či ešte niekto z nich náhodou nežije."
"Hneď sa do toho pustím," prešiel som k pripravenej miske a zamiešal s elixírom. Predo mnou sa objavil hustý dym na ktorom sa začali rysovať mená. Na samom vrchu som bol ja, ako ináč. Pozorne som si čítal mená. Lily a James Potterovci od nich viedla vetva ku mne. Mama a otec ani nevedia ako mi chýbajú. Čo by som dal za nejakého člena rodiny? Dym sa postupne zväčšoval a mien pribúdalo. Kým to odpíšem bude aj večierka, ktorá pre mňa vlastne teraz neplatí. No i tak, na tom bolo dosť práce. Prisunul som si stoličku a začal odpisovať. Ten elixír bol naozaj dosť nepraktický, ale pravdepodobne sa používal len pre pekné vizuálne efekty. Na chvíľu som zdvihol hlavu a potriasol rukou, ktorá ma začala bolieť. Dumbledor so Snapeom o niečom zúrivo debatovali. Prešlo niekoľko hodín, riaditeľ už odišiel a ja som znova osamel so Snapeom. Ten si tam niečo vypisoval až zdvihol hlavu a naše oči sa znova stretli. Okamžite som sa snažil vymaniť spod jeho kontroly, nepotreboval som aby sa mi niekto hrabal v hlave dvakrát za deň. Budem si o tom musieť niečo zistiť.
"Potter, čo tu tak dlho robíte? To ten rodokmeň aj vyfarbujete alebo si nejakým zázračným spôsobom zároveň overujete, či sú vaši príbuzní nažive?"
"Nie, len to prepisujem."
"Vy ste asi naozaj sprostí, nekamarátite sa až príliš s Longbottomom?"
"Čo vám zase prelietlo cez nos? A Neville je náhodou celkom v pohode."
"Ja len nad vami znova žasnem. Asi si stále neuvedomujete čo robíte však?" Zazrel som na neho.
"Potter ja hlboko pochybujem, že vo vašej rodinne je prudko rozšírený kameň mudrcov, alebo ste nesmrteľný i keď to sa zase prie zo smrťou vašich rodičov."
"Čo?"
"Ľudia , ktorých tak starostlivo vypisujete na pergamen, sú už dávno mŕtvy. Zbytočne mi tu otravujete život, takže zbaľte si svoje veci a východ poznáte." Zúrivo som vstal, vyprázdnil kotlík a vložil do neho prísady, ktoré sa mi zvýšili. Na prahu dverí, som sa ešte otočil.
"Len pre zaujímavosť. Keďže nemám, žiadny originálny rodokmeň chcel som si vyrobiť vlastný. Nie som taký debil aby som si myslel, že ľudia, ktorý žili v sedemnástom storočí stále žijú."
"Pri vás je ľahko pochybovať aj o tých najjasnejších veciach." Prevrátil som oči a odišiel preč. Ani som si neuvedomil, že som celý deň strávil so Snapeom, pri ktorom som nič nezjedol, čo mi dal hlasno najavo môj žalúdok. Sľúbil som si, že hneď ako odovzdám kópiu riaditeľovi zavolám Dobbyho aby mi niečo pripravil. Bez zbytočných otázok som mu položil na stôl pergamen a zaželal mu dobrú noc. On ma uistil, že sa do toho hneď ráno pustí a už, už som tušil, že sa chcel spýtať na môj deň so Snapeom, keď som sa s ním rozlúčil. Najedol som sa a uložil sa do postele. Zatiaľ sú to celkom pekné prázdniny, i keď hodnotiť to po dvoch dňoch? Pomyslel som na Siriusa, čo asi tak robí. Cnelo sa mi za ním. Naposledy som ho videl v krbe keď sa so mnou spojil. Ako sa mi Snape dovoľuje vyhrážať? V tom som znova ucítil bolesť hlavy a.... Uvidel som Siriusa sedieť na provizórnom kresle v nejakej starej búde. Počúval rádio. Jediné spojenie so svetom. Akurát dávali priamy prenos z nejakého metlobalového zápasu. Vyzeral celkom spokojný. Teda v rámci možností. Ale kto by nebol šťastný keby bol po trinástych rokoch na slobode ? Usmial som sa. Ale zároveň som nemohol prísť na to ako je možné, že sa môžem pozerať na svojho krstného otca. Určite to nebolo vďaka Voldemortovi, pretože keby tam bol, nenechal by si ujsť príležitosť ako mi ublížiť. Obraz v mojej hlave začal pomaly blednúť , otvoril som oči no v zároveň v tom momente aj zaspal.

Po tom, čo Albus Dumbledor opustil ministerstvo, veci sa dali do pohybu. Na svete by sa našiel určite hojný počet ľudí, ktorý by si chceli Harryho Pottera adoptovať. Fudge dal celú túto záležitosť na starosť jednému z jeho ľudí, ktorému prikázal vyplniť papiere na adopciu. No nie pre neho, ale pre jeho brata. On bol starý mládenec a vedel, že by sa na jeho hlavu vznieslo mnoho škaredých slov, keby si chcel osvojiť chlapca- ktorý- prežil do neúplnej rodiny. Ďalšia zo starovekých tradícií.
"Elizabeth, zavolajte môjho brata," rozkázal svojej sekretárke a pohodlnejšie sa usadil v kresle. Veci sa konečne začali uberať tým správnym smerom.
"Áno pane." O niekoľko minút si už jeho mladší brat sadal do kresla pred jeho stolom.
"Čo je také dôležité Kornelius?"
"Musíš mi pomôcť."
"To je to novinka. Čo sa zase stalo? Mám ti znova dávať alibi ?"
"Stalo sa to len raz a boli sme mladý. Už by si s tým mohol prestať."
"Tak čo chceš?"
"Ako ste na tom s Annou?"
"Normálne...."
"Myslíš si, že by si ju uhovoril k tomu aby ste si adoptovali Harryho Pottera?"
"Že ty zase vymýšľaš nejakú pascu?"
"Ak to tak chceš nazvať," pokrčil ramenami.
"Potter je momentálne bez opatrovníkov a keďže ho potrebujem dostať pod môj vplyv jediné riešenie, ktoré som našiel je, že si ho spolu s Annou adoptujete."
"A čo keď na nás Veď- vieš. Kto zaútočí?"
"Netrep hlúposti. On je dávno mŕtvy a ten chlapec sa zbláznil ak hovorí niečo iné."
"Nie je to zlý nápad. Tak by mohlo stúpnuť naše postavenie a už dlho sme o adopcia premýšľali."
"Takže berieš ?"
"Áno. Kedy si ho môžeme vyzdvihnúť?
"Dnes je sobota takže ja neviem v pondelok? Musím to ešte nejako šetrne vysvetliť Dumbledorovi a môjmu novému synovcovi. Ale papiere mám už skoro pripravené. Ešte dnes večer ti ich pošlem na podpis," jeho brat prikývol a zdvihol.
"Rád som ťa videl."
"Aj ja braček." Obidvaja sa na seba zaškerili a rozlúčili sa. Zatiaľ jeho plán vychádza dokonale.

Pán Soltec, ktorý bol poverený prípadom "Potter" sedel za stolom a zadával do systému údaje o Potterovi. Bol to bežný postup. Vďaka tomu sa dostane do databázy o deťoch bez domova. Bol si istý, že do niekoľkých dní jeho meno bude môcť vymazať. Ak by sa náhodou našiel nejaký jeho pokrvný príbuzný automaticky by sa mu zaslal list s oznámením, že sa stal poručníkom Harryho Pottera. Ale o to sa nikto nestaral. Všetci vedeli, že nemal rodinu. Soltec už zároveň aj vypisoval dokumenty o ktoré požiadal minister. Ak odvedie svoju prácu dobre, Fudge ho odmení povýšením a to bolo v jeho situácií viac ako dobrá motivácia. Vrátil sa k ministrovi a ten si od neho dokumenty s úsmevom prevzal a magicky ich zapečatil.
"Ďakujem vám pán Soltec. Myslím, že zajtra sa dozviete veľmi príjemnú novinku."

No zatiaľ čo sa obidvaja tešili, ministerská sova letela cez celú krajinu s úmyslom nájsť svojho príjemcu. Ani nemohla tušiť aký rozruch narobí.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 lady corten lady corten | Web | 31. července 2011 v 0:53 | Reagovat

výborný díl, netrpělivě bude každý den vyhlížet, zda-li je už není pokračování, také si myslým jako Stolit, že Voldemort bude jeho noví opatrovník, jsem moc zvědavá jak si to vymyslela :-D

2 Stolid Stolid | Web | 31. července 2011 v 17:12 | Reagovat

Jaká sova? :-) Copak má Harry někde žijící příbuzné, o kterých nevíme? Trochu jsem z lektvaru zklamaná, už jsem tam viděla Voldemorta jako otce Harryho! :D Těším se na další kapitolku! Stolid
PS: Ta sova mi ale znovu zaryla semínko pochybností.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama