2. kapitola

27. července 2011 v 20:04 | mimi |  Nevydarený plán
Tak a je tu ďalšia kapitola. Túto by som chcela venovať: Stolid, Shary a Višnu za ich komentáre. Veľmi ma potešili, ďakujem vám.

Tak príjemné čítanie.
(Ak by ste mali nejaké dotazy spýtajte sa v komentároch :) :) )

mimi



"Ale Severus, nemal by si byť teraz náhodou v Rokforte a upokojovať toho starého blázna?"
"Myslím si , že mám teraz oveľa väčšiu chuť zabiť ho ako kŕmiť cukríkmi na upokojenie." Voldemort nadvihol obočie ( v skutočnosti žiadne nemá ale tak predstavme si ho) v očakávaní, že mu Severus vysvetlí svoj postoj.
"Ten blázon sa mi pokúsil presvedčiť, že som skvelí kandidát na Potterovho poručníka."
"A ty si to neprijal?" Temný pán prudko vstal z kresla na ktorom sedel a nebezpečne sa približoval k jednému zo svojich najvernejších smťožrútov.
"Nie pane. Nevydržím byť s tým chlapčiskom tobôž byť jeho poručníkom. Zabil by som ho skôr, ako by pošpinil meno mojej rodiny. Každý by si hneď Snapeovcov spojil s Potterom. To nedopustím."
"Ale mňa nezaujíma, čo ti chceš. Ti vôbec nerozmýšľaš Severus?" Voldemort hovoril potichu ale aj tak Snape vedel, že svojho pána rozzúril. Teraz skutočne ľutoval, že sa ihneď rozhodol mu rozpovedať čo sa stalo na Rokforte.
"Ako si mohol zabudnúť na taký detail, že keby si sa stal jeho poručníkom, bolo by pre teba nesmierne jednoduché dostať ho sem a zabiť. Crucio," naozaj nečakal, že dnes bude pod jednou z neodpustiteľných klatieb. Po niekoľkých sekundách Temný Pán kúzlo zrušil, a dodal: "Sklamal si ma Severus. Veľmi. A teraz vypadni skôr ako si to rozmyslím a na mieste ťa zabijem."
"Ale pane, mám pre vás ešte niečo."
"Neodvrávaj Severus a vypadni. Hneď," tento krát už Voldemort zreval a prešiel ku oknu. Jediné čo ho mohlo upokojiť bola prechádzka v jeho záhrade. Snape bol už pri dverách, keď sa rozhodol zariskovať.
"Potter videl celú dnešnú akciu," potichu prehovoril a ruku položil na kľučku pre prípad, že by sa ho pán rozhodol znova mučiť. No on sa len prudko otočil a neveriaco sa na svojho prívrženca pozeral. "Čo si poveda?"
"Potter mal videnie alebo také niečo. Len to mu zabránilo odísť do toho domu. Dumbledor ho našiel na stanici v šoku."
"Zaujímavé. Sleduj ho. Chcem vedieť čo robí. A ak by si dostal ešte raz takú ponuku, dúfam, že vieš čo máš robiť," premeral si ho a znova sa obrátil k výhľadu z okna. Potter môže začať robiť veľké problémy ak odhalí princíp jeho schopnosti. Samozrejme, že vedel o takomto dare ale ten sa dedil iba v Slizolinovej rodine. Možno som mu ju dal v deň keď som sa ho pokúšal zabiť. Pomyslel si. Rozhodol sa trochu potešiť svoje počuchané nervy a prejsť sa v záhrade. Dúfal, že Severus mu nabudúce prinesie lepšie správy.

Pomaly som prechádzal do knižnice a rozmýšľal nad tým, že tento rok asi žiadne výlety do mesta nehrozia. Taktiež pobyt u Weasleyovcov bol značne ohrozený keďže moja ochrana bola v háji. Nie žeby som ju za normálnych okolností pri ich návšteve mal ale predsa len nedráždi hada (Voldemorta) bosou nohou. Prešiel som dnu a dobre že som nevyskočil z kože, keď som za sebou začul hlas knihovníčky.
"Pán Potter, čo vy tu robíte?" So srdcom v krku som sa otočil a milo jej odpovedal.
"Pán riaditeľ mi dovil zostať nejaký čas na Rokforte."
"Aha," povedala a bolo jasné, že hneď ako bude mať chvíľu voľna sa rozhodne na to riaditeľa opýtať. "A čo vás priviedlo do knižnice? Prepáčte ak som vás urazila ale nepatríte práve k jej častým návštevníkom."
"Nemám tu čo robiť, tak som sa rozhodol trochu sa vzdelať. Ak by to bolo možné, chcel by som si požičať nejaké knihy a zobraziť si ich zo sebou do klubovne."
"Samozrejme," jej pery sa pretiahli do úzkej linky. Zjavne nebola nadšená, že sa jej drahocenné knihy budú znehodnocovať aj počas prázdnin.
"A aké knihy by ste chceli?"
"Čo ja viem? Možno niečo o čarovaní a o dejinách čarodejníckeho sveta a elixíry. Pretože ak mám preliezť ďalším ročníkom, budem sa musieť pri profesorovi Snapeovi viac snažiť."
"To by ste mali v každom predmete. Prečo si neberiete príklad so slečny Grangerovej?"
"Určite si zoberiem. To vďaka nej som tu."
"Ona prišla s vami?" Spýtala sa dychtivo. "Nie, Hermiona odišla na dovolenku so svojimi rodičmi. Som tu sám."
"Ach tak. V poriadku poďte nejaké knihy vám dám." Po desiatich minútach som mal v rukách kopu kníh.
"To by vám mohlo a nejaký čas stačiť. A dávajte na ne pozor," hovorila zatiaľ čo ma strkala von z knižnice.
"Samozrejme ďakujem, " prevrátil som oči a tento krát už odišiel do Chrabromilskej klubovne. Sadol som si pred krb a rozložil knihy po stole. Hoci vonku bolo leto v plnom prúde, tu dnu bola neskutočná zima. Síce som mohol použiť prútik a zapáliť oheň v krbe, no rozhodol som sa to spraviť ručne. Ak si tu budem zľahčovať život kúzlami jednak si na to zvyknem a na druhú stranu si robením všetkého ručne skrátim čas na nudenie. Z drievok som si postavil pyramídu a začal hľadať zápalky alebo zapaľovač. No ako som hľadal nikde som ho nemohol nájsť. Po nejakej chvíli som to vzdal a zapálil drevo kúzlom. Chvíľu som sa zahrieval pred krbom kým som zobral zo stola prvú knihu v poradí a začítal sa. Bola to kniha o starovekých kúzlach a vysvetleniach prečo sa niektoré z nich prestali používať. Väčšinou bol hlavným dôvodom modernizácia, dosť zvláštne povedať to o čarodejníckom svete, ktorý chodil poobliekaní v oblečení zo stredoveku a ani väčšina ich názorov sa nepodobala na moderné. Koľko ľudí má v muklovskom Anglicku dohodnuté manželstvo ? Pochybujem, že toľko ako v čarodejníckom svete no späť ku kúzlam. Druhý dôvod ich "zatratenia" bol, že sa jednoducho na ne buď na čas zabudlo a ľudia si tak už potom nemohli spomenúť, na čo sa používali alebo proste zabudli ako ich zrealizovať. Čo bolo tiež dosť zvláštne. Ako mohli z jedného dňa na druhý prestať používať kúzla s ktorými sa stretávali denne? Okolo pol siedmej mi Dobby priniesol večeru. Vlastne o tomto čase by som už mal jesť iba suchý chlieb a kus polievky a nie sa napchávať kuracími stehnami a pečenými zemiakmi. Keďže som sa aj napriek hektickému dňu necítil unavený zobral som si ďalšiu knihu tentoraz z druhej strany stola. Na moje "neveľké potešenie" to bol kniha elixírov. Ešte stále som nemohol pochopiť ako ma napadlo vypýtať si také knihy. Neznášam elixíry. Fajn, možno to nie sú ani elixíry, ktoré tak neznášam ako učiteľ ktorý ich učí -Snape- verný smrťožrút. Už sa radšej nebudem vzrušovať nad tým ako mu môže riaditeľ veriť. On si proste stojí za svojim a na názor nikoho iného nedá. Tak nech, však on raz padne a dno. Zaškľabil som sa a pustil sa do ďalšej knihy. Ktovie akoby sa Snape tváril, keby so za ním prišiel s prosbou o to použiť učebňu na prípravu nejakého elixíru. So škodoradosťou a možno ľahkým infarktom ktorý by som mu spôsobil sa mi hneď lepšie pustilo do čítanie ďalšej knihy. Ako som po pár stranách zistil ono tá kniha nebola len o elixíroch ale aj o dejinách čistokrvných rodín a ich pomerne strelených nápadoch o uchránenie ich rodiny. Ku každému elixíru bol pridaný nejaký príbeh. Tak dobre som sa nenasmial už dávno. Zavrieť svoju dcéru do vzduchovej bubliny aby sa nemohla stretávať so žiadnymi chlapcami pred svadbou? Naozaj si to neviem živo predstaviť. Po niekoľkých ďalších stranách som sa rozhodol, že na dnešok je už toho naozaj dosť a pobral som sa do postele. Bolo zvláštne zaspávať v izbe, v ktorej som mohol počuť akurát tak vlastný dych, čo bolo dosť strašidelné, v porovnaním zo včerajškom, kedy sa tu neustále ozýval smiech. Obrátil som sa na bok, dal si dole okuliare a zavrel oči s rozhodnutím či chcem alebo nechcem musím zaspať. Asi sa mi to ja podarilo, keďže som vedomie nadobudol až neskoro ráno.

Snape sedel po rannej káve vo svojom kresle pri kozube a premýšľal nad včerajším dňom. Ako mu nemohli napadnúť všetky tie výhody spojené s opatrovníctvom Pottera?! Dumbledor ho dokázal tak vytočiť až úplne zabudol racionálne premýšľať. Bolo šťastie, že si to včera odniesol len s jedným krátko trvajúcim Crutiusom. Asi mal Voldemort dobrú náladu po tom ako sa mu vydarila jeho akcia- oslabenie Pottera. A on to celé pokašľal. Stačilo tak málo a mali by Pottera ako na tácke. Musí zistiť, čo Dumbledor plánuje. Ale skôr ako sa vyberie sliediť, potrebuje dokončiť nejaké elixíry pre madam Pomfreyovú, lebo inak ho tá stará baba bude otravovať celé prázdniny. A to nepotreboval. Vstal a prešiel do jeho súkromného laboratória. Jediná výhoda práce učiteľa. Inak by tu už dávno nebol. Takto mal všetko potrebné zadarmo, keďže to mohol v pohode dať do nákladov školy. Ten blázon ani nevedel, že platí elixíry pre Voldemorta a smrťožrútov.

Z postele som vstal okolo pol deviatej a najprv som nemohol uveriť, že som ešte stále na Rokforte. Postupne na mňa doľahli všetky včerajšie udalosti ale aj tak som nepocítil žiadnu ľútosť nad smrťou Dursleyovcov. Veď som ani nemal prečo. Nikdy sa ku mne nesprávali milo a až do jedenástich rokov som bol ich otrok. Namiesto normálneho jedla som dostával len zostatky z ich jedla, spal pod schodmi a nosil veľké oblečenie po síce len o pár mesiacov staršom bratrancovi, no viditeľne kyprejšej postavy. Hneď ako som dospel do veku, že som bol schopný vykonávať niektoré domáce práce nútili ma robiť všetko čo sa im nechcelo. Teda všetko. Po liste z Rokfortu sa to zmenilo ku lepšiemu, ale nie preto, že by začali obdivovať kto som ale preto, lebo sa báli, čo by im spravili tie monštrá ako ich s obľubou nazývali, keby sa dozvedeli ako sa ku mne správajú. A tak sme sa začali rešpektovať. Teraz som si vychutnával doslova kráľovské raňajky. Dobby ma zásoboval jedlom, keďže som sa mu stále zdal nejaký príliš chudí. Ani cez školský rok som nemal poriadny čas sa skutočne do sýtosti najesť keďže sme stále riešili nejaké problémy. Vstal som z postele dal si rýchlu sprchu, prezliekol sa do čistého oblečenia a sadol si späť na pohovku pred krbom, v ktorej som strávil včerajší večer. S úsmevom na perách som sa načiahol po knihe ležiacej na stolíku. No skôr ako som sa stihol znova začítať sa otvoril portrét a dnu vstúpil Volde.. nie Dumbledor.
"Harry som rád, že si už hore." Zvraštil som obočie keď som sa pozrel na hodiny visiace nad vstupom. Bolo pol dvanástej. O takomto čase som stopercentne nespal ani ako nemluvňa.
"Je pol dvanástej, pán riaditeľ o takomto čase nikdy nespím."
"No po včerajšom dni som si nebol istý, či si nechceš dlhšie oddýchnuť. Predsa len muselo to byť na teba dosť." Prešiel ku mne a sadol si do kresla vedľa mňa. Obrátil som sa naňho a knihu položil späť na stôl.
"Nebodaj študuješ."
"Nemal som čo robiť, tak som si požičal knihy, vadí vám to ?"
"Samozrejme, že nie."
"Ale to asi nie je dôvod prečo ste tu."
"Nie to nie je," pousmial sa.
"Harry ak by si sa potreboval porozprávať o tom, čo sa včera stalo som tu pre teba."
"Nie ďakujem ale myslím, že sa tým dokážem zmieriť aj sám."
"Ako myslíš ale ak by niečo, vieš kde ma nájdeš."
"Nebojte sa . Som v poriadku."
"Dobre. Dáš si citrónový cukrík?" Ponúkol mi.
"Nie, ďakujem." Na chvíľu medzi nami nastalo ticho.
"Harry prišiel som ti povedať, že idem na ministerstvo. Musím niečo prediskutovať ohľadom tvojho pobytu na škole, takže pokiaľ tu nebudem, keby si čokoľvek potreboval, zájdi za niektorým z iných profesorov."
"Fajn."
"Dobre tak oddychuj a nepreuč sa," zasmial sa a odišiel. Z jeho návštevy som mal zmiešané pocity. Zdá sa, že mal o mňa strach aj keď neviem prečo a taktiež nevyzeral príliš optimisticky keď hovoril o tom, že sa pokúsi vyriešiť môj pobyt tu bez toho aby ma niekto musel adoptovať. Vrátil som sa k činnosti ktorú som robil pred tým ako sem prišiel riaditeľ a tento krát sa mi podarilo naplno ponoriť do čítania. Po niekoľkých minútach som narazil na jeden elixír. Odhalenie pravého rodokmeňa. Len tak zo zvedavosti som si prečítal postup. Nezdalo sa to také náročné. Možno by som mohol predsa len vytočiť Snape s prosbou o použitie učebne. Hneď som sa rozbehol do izby, pozrieť sa či mám všetky potrebné prísady. S úškrnom na tvári som schádzal po schodoch späť ku knihe a v rukách som držal všetky potrebné prísady. Zložil som ich na stôl a pekne ich zoradil. O niekoľko minút som už vychádzal s Chrabromilskej veže s cieľom "naštvať Snape". Ale musím byť aspoň trochu milý, aby mi to dovolil. Presunul som si knihu do druhej ruky a zaklopal na dvere. Ktovie, či tam o takejto dobe bude. Keď sa dlho nikto neozýval chcel som to skúsiť ešte raz, ale skôr ako som priložil ruku k dverám objavil sa v nich Snape.
"Samozrejme, kto iný by ma mohol otravovať. Čo chcete Potter ?"
"Chcel by som si uvariť jeden elixír."
"A?"
"No mohol by som ho uvariť v triede?"
"Aby bola v dezolátnom stave aj počas prázdnin?"
"Nie, ja sa naozaj budem snažiť ho uvariť." Snape prižmúril oči a bolo vidno, že by ma radšej poslal kade ľahšie, no pre niečo zmenil názor.
"Fajn tak poďte. Máte všetky prísady?"
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Stolid Stolid | Web | 28. července 2011 v 0:11 | Reagovat

Chceš-mě-zabít? Tolik náznaků v první části, dorazíš to rodovým lektvarem, chceš nám snad naznačit, že Harry je syn Voldemorta? Jsem zvědavá na další kapitolu. :-)

2 lady corten lady corten | Web | 29. července 2011 v 7:45 | Reagovat

Vítám ztracenou dušičku :-D , už jsem se bála, že tvůj odkaz budu muset ze spřátelených stránek smazat, a teď jen bude třeba změnit odkaz :-D , mám radost, doufám, že povidku Tajemná minulost nakonec dokončíš, tu jsem od tebe měla nejradši, a teď k této povídce, velmi mě zaujalo jak začala a jsem moc zvědavá, jak bude pokračovat, moc se na další díl těším, tajně doufám, že budou díly přibývat častěji k této povídce, než k druhé, co plánuješ, já Narcis moc nemusím.

3 pimpinela pimpinela | Web | 29. července 2011 v 15:51 | Reagovat

Ahojky, chcem ti najprv poďakovať za komentár. Som veľmi rada, že sa ti moje poviedky páčia. Rada si ťa pridám medzi spriatelené...už som tak urobila. Neskôr si určite prejdem tvoj blog. :)...Inač moju pozornosť upútal obrázok v záhlaví :). Peknéé :)

4 mimi mimi | Web | 29. července 2011 v 17:43 | Reagovat

[1]: :-D Asi som to s tými náznakmi prehnala :-? , tak uvidím čo urobím s tým elixírom aby si si nemyslela, že ťa chcem zabiť :D

[2]: Som rada, že si sa sem pozrela :) už som si pridala tvoju stránku do odkazov. Zatajenú minulosť určite dopíšem ale teraz sa chcem venovať týmto poviedkam ;-). Budem sa snažiť kapitoly pridávať rovnomerne ale momentálne mám väčšiu inšpiráciu pre túto poviedku :D

[3]: Ďakujem :-) Dúfam, že sa ti nejaká poviedka zapáči... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama