1. kapitola

26. července 2011 v 15:06 | mimi |  Nevydarený plán
Tak a je tu prvá kapitola. Som zvedavá, čo na to poviete :) Tak pekné čítanie.

mimi




Sedel som vo vlaku so skupinou mojich priateľov a smial som sa na vtipoch, ktoré nám rozprávali starší spolužiaci. Tento rok bol naozaj jeden z tých náročnejších aj keď neviem či je to, to správne slovo, ktoré by vysvetľovalo moje pocity a zážitky. No, jedno je isté. Teraz sa konečne môžem uvoľniť a užívať si letné prázdniny. Síce s mojou rodinou nevychádzam až tak dobre, ale naučili sme sa rešpektovať. Najmä potom, čo som sa dozvedel kým som a ony jednoducho museli prijať fakt, že sa to nedá zmeniť a musia sa zmieriť s tým kým som sa narodil. Pravdepodobne moje slova nedávajú zmysel ale ak to mám všetko v skratke zhrnúť, pretože celý príbeh môjho zdrvujúceho života je naozaj miestami únavný , poviem vám tu stručne. Aspoň sa pokúsim. Som čarodejník. Úžasné čo ? Ale tým som asi veľa nevysvetlil . Tak inak. Moji rodičia zomreli keď som mal jeden rok. Zabil ich muž nazývaný Voldemort, ktorý sa vlastne snažil zabiť mňa no nejako mu to nevyšlo(diabolsky úsmev) a tak som sa dostal ku svojej tete (Petúnií ) a jej manželovi a môjmu bratrancovi. Ony sú muklovia, ľudia čo nevedia čarovať. V jedenástych rokoch som dostal list z Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Bol to celkom šok dozvedieť sa, že som čarodejník a môžem prekliať kohokoľvek. Ok väčšinou ľudom skôr pomáham ako by som ich mučil alebo zabíjal( na to sú tu iný ). Ja ich vlastne vždy zachraňujem pred zlom. V prvom ročníku som zabránil Voldemortovi ukradnúť kameň mudrcov ( spravil by ho živým a nesmrteľným) v druhom ročníku som zabil jeho spomienku(ak sa to dá) a pobil sa z Baziliskom (veľký had ktorý chránil Tajomnú komnatu), v tretom ročníku som spoznal môjho kmotra a odhalil trochu zo svojej minulosti (dozvedel som sa, že Sirius bol v Azkabane 13 rokov neprávom a všetko na neho hodil Pettigrew- zradil mojich rodičov Voldemortovi ) a teraz sa skončil štvrtí ročník (musel som sa zapojiť do Trojčarodejníckeho turnaja a nakoniec som bol svedkom povstania Voldemorta a zabití Cedrica Diggoriho(môj spoluhráč)). To je asi tak všetko z môjho života čo by ste potrebovali vedieť. Snáď už len moje meno . Harry Potter. Vráťme sa však už do prítomnosti.
"Harry, myslíš , že by si mohol tieto prázdniny stráviť nejaký čas u nás ?" Obrátil sa na mňa Ron( jeden z mojich najlepších kamarátov.)
"Skúsim napísať Dumbledorovi ale hádam v tom nebude žiaden problém," usmial som sa na neho. "A ako ideš tráviť prázdniny ty, Hermiona?" Presunul som pozornosť na hnedovlasé dievča sediace pri okne.
"S rodičmi pôjdeme na dovolenku, možno by sme sa potom mohli niekde stretnúť, a ísť na zmrzlinu čo myslíte?"
"Ja som za," ozval sa hneď Ron. Miloval všetko čo sa dalo zjesť.
"Myslím že za chvíľu budeme na King Cross," ozvala sa Ginny ( najmladšia sestra (jediná) Rona), keď strčila hlavu do dverí a rozhliadla sa po kupé. Taktiež tu boli jej ďalší dvaja bratia, dvojičky Fred a George, a náš spolužiak Nevill. Vlak začal spomaľovať až sme uvideli stanicu na ktorej už čakali nedočkaví rodičia. "Myslím, že by sme mali ísť skôr ako sa východ zapchá," a na znak mojich slov som sa vybral ku dverám. Aj napriek nášmu rýchlemu presunutiu už stála pred dverami riadna kopa žiakov. Medzi nimi som zahliadol aj jedného z mojich nepriateľov. Draca Malfoya. Aristokratický, rozmaznaní fagan, ktorý si myslím, že môže všetko. Zazrel na mňa a nechutne sa zaškeril. Pravdepodobne ho napadol nejaký ďalší zvrátení nápad v šikanovaní Chrabromilčanov, aj keď sme vždy odolávali- aspoň väčšina z nás. Predrali sme sa von a uvidel som ho ako odchádza ku svojmu oteckovi. Draco bol jeho menšia kópia až na to, že on ešte nebol smrťožrút, tak ako jeho otec. Aj on sa na mňa pozrel a tvárou mu prebehol čudný výraz. Ale vyzeral celkom šťastne aj keď neviem či sa to dá poveď na Malfoya. Zobral som si môj kufor spolu s Hedvigou (sova ktorú som dostala na jedenáste narodeniny) a išiel sa ešte rozlúčiť z Ronom a Hermionou.
"Ach Harry tak rada ťa vidím," usmiala sa na mňa pani Weasleyova a už ma objímala, čo pre mňa bolo dosť zvláštne keďže by som počet objatí mohol spočítať na rukách.
"Aj ja vás. Pán Weasley," prikývol som mu na pozdrav. Ronov otec bol veľmi zaujímaví človek. V jednom smere veľmi zásadoví ale ak sa jednalo o nejaké muklovské výrobky hoci len žltú gumenú kačičku je z neho úplný fanatik. Živo si pamätám ako ma pred dvomi rokmi spovedal na čo ktorá vec je. Keď som sa na nich tak pozrel, úprimne som Ronovi závidel. Má tú najúžasnejšiu rodinu. Starajúcich sa rodičov a bratov s ktorými sa určite nikdy nenudí. Ja viem, že mám Siriusa a mám ho veľmi rád aj napriek tomu, že sme spolu nestrávili tak veľa času, ale to je niečo iné. On je môj krsný, a ako veľmi by sa snažil, nikdy by mi nemohol nahradiť rodičov. Kiež by Voldemort zomrel skôr ako som sa narodil.
"Si v poriadku Harry ? Vyzeráš bledo." Spýtala sa ma Hermiona.
"Som v poriadku len som si na niečo spomenul."
"Ako myslíš tak ja už musím ísť nechcem aby sa rodičia strachovali kde som. Napíšem vám keď sa vrátim aby sme sa dohodli na ten výlet, dobre? Pekné prázdniny. Dovidenia pán a pani Weasleyovci." Keď sme s Ronom prikývli, zakývala nám a rýchlim krokom sa vybrala hľadať jej rodičov.
"Myslím, že aj ja už pôjdem." Vlastne som ani nevedel ako sa dostanem domov. Väčšinou po mňa chodil strýko ale teraz som mal taký zvláštny pocit, že budem musieť ísť autobusom.
"Pekné prázdniny. Dovidenia," rozlúčil som sa aj ja a dostal ďalšie objatie od pani Weasleyovej s tým, že keby som niečo potreboval mám sa okamžite ozvať . Nezašiel som ani k prechodu keď som počul ako sa Wealeyovci premiestnili preč. No práve v tom momente som začul volanie. Chytil som sa za jazvu, ktorá ma začala silno páliť, oprel sa o kufor a zavrel oči. Pred očami sa mi objavili obrazy ľudí zahalených v dlhých habitoch a s maskami na tvárach. Smrťožrúti. (prisluhovači Voldemorta) Domyslel som si a zameral sa na to, čo hovoria.
"Zabite ich. A zničte celý dom," ozval sa nejaký smrťožrút a všetci sa na jeho povel dali do práce. Videl som ako kúzlom rozbili dvere a vošli dnu. Počkať. Veď to je... to je dom Dursleyovcov. Rýchlim krokom sa dostali do obývačky kde sedela pred televíziou moja rodina. Videl som strach v ich očiach a pokus dostať sa preč. Nemali šancu. Traja smrťožruti zdvihli prútiky a vyslali kúzla. Zelené lúče narazili do tiel mojej najbližšej rodiny a tí sa s prázdnymi výrazmi zrútili späť na gauč, z ktorého vstali s pokusom sa brániť.
"Robte! Máme málo času. Pán prikázal všetko zničiť a stratiť sa. Som si istý, že sa tu za chvíľu objaví Fénixov rád." Už som ani nevnímal to čo rozprávajú. Už po druhýkrát tento rok som sa dostal do šoku. Jedna vec bola vidieť umierať ľudí ku ktorým ste nemali žiadny vzťah a druhá vidieť umierať svoju rodinu, i keď neviem, či je to ten dôvod prečo som taký otrasený. Otvoril som oči a rozhliadol sa okolo seba. Nado mnou stál Dumbledor.
"Harry, čo tu ešte robíš ? Nemal by si ísť domov?" Keď sa mu už zdalo, že neodpovedám dlhú dobu zvláštne sa na mňa zadíval.
"Harry, si v poriadku, stalo sa niečo ?"
"Ja.... áno.... myslím... že... ."
"Upokoj sa," nariadil mi a pozoroval ako sa môj dych spomaľuje.
"Videl som ich."
"Koho?"
"Smťožrútov. Ja neviem ako ale zrazu mi prišlo zle a keď som zavrel oči videl som ako tam prišli a začali."
"Kam prišli? Harry musíš mi povedať čo si videl, sústreď sa."
"Videl som ako stoja pred domom na Privátnej ceste a ako vyhodili dvere do vzduchu a ....... zabili ich. Jednoducho prišli a zabili ich. Ja nechápem.... Prečo?"
"Predpokladám, že zabili Dursleyovcov?" Počkal kým prikývnem.
"To nie je dobré. Myslím si, že chcú zrušiť ochranu tvojej mami, ktorú okolo teba vytvorila, keď sa obetovala."
"Takže ich zabili len preto aby si vytvorili ľahšiu cestu ku mne ? Pretože teraz som nechránení však ?" "Presne tak chlapče."
"Ale kam pôjdem ? Nemôžem sa predsa dva mesiace ukrývať po Londýne."
"Samozrejme, že nie. Teraz ťa zoberiem späť na Rokfort, kým nevymyslím čo urobíme. Budeme to musieť nahlásiť ministerstvu a keďže nie si plnoletí a nemáš ani žiadnych rodinných príslušníkov, ktorý by sa o teba mohli postarať, buď pôjdeš do detského domova," keď som sa na neho výhražne pozrel, hneď to vzal späť.
"Samozrejme, že to nedovolím, druhá možnosť je, že ťa niekto adoptuje. A práve tu nastáva hlavný problém."
"Prečo?"
"Nebudeme sa o tom rozprávať tu. Poď ideme."
"Prečo ste vlastne tu?"
"Vždy chodím skontrolovať stanicu, a občas si zájdem na nejaký koláčik do neďalekej cukrárne," potmehúdsky sa na mňa pozrel.
"Premiestnime sa," chytil ma za ruku a všetko sa so mnou zatočilo, zacítil som podivný ťahaví pocit v žalúdku a keď som si myslel, že sa už nenadýchnem objavili sme sa v rokfortskej riaditeľni.
"Nie je hrad zabezpečení, proti premiestňovaniu?"
"Áno, ale ako riaditeľ mám určité výhody." Bolo zvláštne, že som už necítil žiaden veľký smútok. Necítil som sa ako v tých filmoch ktoré Dursleyovci radi pozerali. Ľudia tam hlasno nariekali a kričali, čo budú ďalej robiť. Ja som necítil nič. Absolútne nič. Najprv to bol šok aj keď si stále nie som istý, či bolo horšie, zistiť, že som sa nejako mohol pozerať na to všetko alebo ich smrť. Pravdepodobne ten žiaľ príde neskôr, snažil som sa nahovoriť si.
"Zavolám profesora Snapea. Určite nám bude v tejto veci nápomocný."
"Ako by mohol? Nechápem ako mu môžete veriť?"
"Raz to pochopíš."
"Alebo sa vy sklamete," odporoval som a ani som nevedel kde sa to vo mne vzalo. Aj Dumbledor vyzeral byť trochu zaskočený no nijako to nekomentoval. O niekoľko minút už Snape otváral dvere do riaditeľne. Hneď ako si ma všimol nahodil ten najzdrvujúcejší pohľad.
"Ach pán Potter to ste už aj zabudli, kde je nástupište alebo sa vám zacnelo za našou spoločnosťou."
"Ak mám priznať pravdu. Nemohol som vás tu len tak nechať. Kto by vás neustále vytáčal?"
"Vaša sprostosť a nevychovanosť už prekračuje hranice."
"No tak chlapci. Posaďte sa. Nebudeme predsa vyvolávať hádky v tejto naliehavej situácii."
"Čo sa zase stalo, že to vyžaduje moju prítomnosť. Pán Potter stratil svoje lízatko a teraz po ňom vyhlasujeme pátraciu akciu ?"
Na odpoveď sme museli počkať pretože riaditeľ bol zaneprázdnení posielaním sovy.
"Zdá sa že nastal problém z Harryho ochranou," vysvetli po tom čo si usadil do svojho kresla, podpichovanie svojho kolegu nebral na vedomie.
"A čo s tým mám ja ? Mohli by ste sa vyjadrovať rýchlejšie? Mám nejakú prácu," zvrčal Snape.
"Harry mal videnie o tom ako zomreli jeho pestúni. Už som tam poslal Fénixov rád a potvrdili mi to. Z čoho vyplýva, že potrebuje nájsť tuto Harrymu nejakého opatrovníka, keďže umiestnenie v domove si nemôžeme dovoliť."
"Tak si ho adoptujte. Nechápem, prečo by som mal byť do tejto záležitosti zatiahnutí."
"To nie je zlý nápad. Teda na to , že ste to vy," dodal som. Mohol by som bývať v Rokforte a riaditeľ je jediný kto má dostatočnú autoritu.
"Nie som si istý, či by nám to prešlo, som už starý a... ," zdalo sa ako by sa chcel vyhnúť tejto možnosti.
"Skôr som myslel na niekoho iného." V Snapeovej sa zračilo poznanie.
"To nemyslíte vážne! Viete čo? Radšej vlastnoručne Pottera zabijem ako by som sa mal stať jeho poručníkom. Vyhoďte si to z hlavy. Dajte ho ku Weasleyovcom to jedno dieťa hore dole. Ani si ho nevšimnú."
"Ale musíš uznať, že by si bol vhodný kandidát. Severus. Popremýšľaj o tom." Snape vyzeral byť z každým jeho slovom čoraz viac rozzúrenejší. Vstal z kresla a vytiahol prútik, ktorý namieril na riaditeľa.
"Nepokúšajte sa mi to nanútiť, pretože ja svoje rozhodnutie nezmením. A môže sa stať, že sa neovládnem a niekomu sa niečo stane," práve v tejto chvíli som v Snapeovi videl pravého smrťožrúta. Neviem či je Dumbledor slepý ale ak to, že by bol schopný na niekoho zaútočiť, vlastne buď na mňa alebo na neho, nie je dostatočný dôkaz jeho lojality. Tak neviem.
"Upokoj sa Severus a posaď sa. Nebudem ťa do ničoho nútiť. Len som si myslel , že je to dobrý nápad."
"Vy nemyslíte," zavrčala a sadol si späť na stoličku.
"Myslím, že by som našiel dočasné riešenie kým nenájdeme niekoho vhodného," hovoril a zámerne si už poznámky profesora elixírov nevšímal.
"Ale najprv si to musím overiť. Takže vás poprosím aby ste odišli. Harry môžeš zostať v Chrabromilskej veži."
"Fajn," zdvihol som sa odísť keď ma Dumbledor zastavil. "Bol by som rád keby si o tom nerozprával so svojimi priateľmi. Aspoň zatiaľ." Prikývol som a tentoraz už odišiel z riaditeľne. Síce som mal namierené do klubovne, no v polke cesty som zmenil názor s tým, že by som sa tam aj tak nudil. Možno ma nakazila Hermiona ktorá neustále rozprávala o knihách a tak som sa vybral nájsť niečo zaujímavé v knižnici.

Snape vypálil z riaditeľne takou rýchlosťou, že mu Albus sotva stihol popriať pekný deň a pokarhať ho za dnešní výstup. Hnal sa pozemkami kým neprešiel hranicu a nepremiestnil sa do Temného sídla. Musel informovať Temného pána o novom vývoji. Vedel, že na dnešný deň bola naplánovaná nejaká akcia s cieľom oslabiť Pottera, ale to, že to mohol ten fagan vidieť ho znepokojilo oveľa viac. Nechápal ako si môže Dumbledor namýšľať, že pracuje skutočne pre neho, ale bolo to pre nich prospešné vedieť čo ten senilný dedko chystá. Zaklopal na dvere súkromných izieb svojho pána a po nevrlom ďalej, vošiel dnu.
"Pán môj, mám pre vás novinky."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Stolid (Mikalea) Stolid (Mikalea) | Web | 26. července 2011 v 15:36 | Reagovat

Mimi! Ha, ha - taková vtipná přezdávka :D, ale dobrá - neboj se! Ale co jsi to preboha udělala?! Snape a zrádce? Já ho po druhé částí Relikvií začala milovat, takový šok!

2 mimi mimi | Web | 26. července 2011 v 18:43 | Reagovat

[1]: Vlastne ani neviem ako ta prezývka vznikla.  :-D Asi ju nejako kamoška odvodila od môjho mena. Totižto už som nevedela akú prezývku si dať tak som sa rozhodla pre mimi :-D Jo Snape ide byť zradca... aspoň zatiaľ si myslím, že to tak bude. :-? Nechcela som ho mať za nejakého dobráčiska ale však on nebude až taký zlý (myslím)  :) A ja ho mám veľmi rada, ale chcem zanechať trochu tajomna v jeho živote, neskôr vysvetlím, prečo je ta tej zlej strane. ;-) :-D

3 Shary Shary | 26. července 2011 v 19:23 | Reagovat

hej, mimi ti ja vždy vravím... :D inak super...

4 Višnu Višnu | E-mail | Web | 26. července 2011 v 19:31 | Reagovat

Hm... Já Sevieka prostě miluju, ať je na straně dobra nebo zla - začátek je naprosto skvělej!
Těším se na pokráčko!
Spuštění celostátního pátrání po Potterově lízátku... :D To mě asi nejvíc pobavilo...
Už se těším!

5 Višnu Višnu | E-mail | Web | 26. července 2011 v 19:33 | Reagovat

PS: Jo! Málem bych zapomněla - ke spřátelení píšu kapitolku s věnováním, tak se ptám - k čemu chceš kapitolku za spřátelení? ;-)  :-D

6 mimi mimi | Web | 26. července 2011 v 21:46 | Reagovat

[4]: Tak to som rada, že sa ti kapitola páčila. Ani neviem ako ma to s tým lízatkom napadlo ale pripadalo mi to celkom vtipné tak som to tam nechala :D

[5]: Fú tak to neviem musím si najprv prečítať všetky tvoje poviedky a potom ti dám vedieť ok ? :-)

7 Višnu Višnu | E-mail | Web | 27. července 2011 v 8:34 | Reagovat

To mimi: OK ;) :D

8 Akšim Akšim | 22. prosince 2011 v 22:28 | Reagovat

Aj keď mam radsej ked je Snape na Dumbledorovej strane kukaaaaaaam dalej. Som zvedava jak to dopadne.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama